O výlete
Náročnosť: (stredne náročná) |
Možnosť stravy:(nie) |
Voda:(nie) |
Doprava: (bus) Ulič ---> Uličské Krivé, Topoľa ---> Ulič |
Celkový čas: 05:00 |
Výlety v oblasti
MAPA OBLASTI:
VYBERTE REGIÓN
NAJNOVŠIE NA SPOZNAJ.EU
POTREBUJETE PORADIT?
Neviete kam, ako? Chcete sa dozvedieť viac o výletoch? Chcete sa poradiť pred cestou? Napíšte do diskusie, radi poradíme.
VYCHUTNAJTE SI PANORAMY
PRIDAJTE SI NAS
KONTAKTUJTE NAS
V prípade návrhu na spoluprácu napíšte mail na admin@spoznaj.eu
NEFUNGUJE? CHYBA?
Našli ste neaktuálne informácie, chybu alebo neplatný odkaz? Napíšte nám na admin@spoznaj.eu
Modro značený chodník, ktorý sme si vybrali, (pravdupovediac široko-ďaleko iný nie je) ponúka návštevu všetkých troch drevených kostolov, ktoré sa ešte nachádzajú v Uličskej doline. Východiskový bod sme určili v Uličskom Krivom.
Grécko-katolícky kostol Sv. Archanjela Michala v Uličskom KrivomHneď na začiatku trasy sme si obzreli prvý kostolík Sv. Archanjela Michala z roku 1718. Z nádhernej šindľovej strechy vyrastajú dve veže. Väčšia z nich sa nachádza nad babincom (predsieň kostola, kde sedávali kde sedávali žobráčky a babky) a menšia nad sakristiou. Vstupná brána je v barokovom štýle s pôvodnými závesmi. Interiér je rozdelený na babinec, loď a sakristiu. Pekný a bohato zdobený ikonostas pochádza z 18. storočia. Ikona Krista-Pantokratora nad cárskou bránou je zo 16. storočia. Hneď vedľa kostola sa nachádza cintorín.
Po prezretí exteriéru kostola (do vnútra sme sa nedostali), sme sa teda vydali poľami, lúkami až do lesa. No po chvíli sa prijemná lesná cesta zmenila na tankodrom. Kdesi tu sme stratili značku, avšak ešte sme o tom nevedeli. Mysiac si, že ju neskôr nájdeme sme urobili veľkú chybu, pretože sme začali stúpať na vrch Veža (vidno ho na mape na konci článku). Vedeli sme, že ideme zle, tak sme intuitívne odbočili vľavo dúfajuc, že na chodník naďabíme. Po hroznom predieraní sa húštinami a rúbaniskami sme trafili chodník. Síce doškrabaní, ale spokojní. Pravdupovediac keby nebolo modrej značky na blízkom strome tak by sme ani náhodou nepovedali, že toto je chodník. Celé blúdenie trvalo asi hodinu.
Tóna Hluchonemec nás vidí :D. Kto videl tajomný hrad v Karpatoch tak vie o čom hovorím.
Na chodníku.
Aj toto je chodník :D.
Výhľad na vrch Veža.
Poľovnícky posed.
Výhodou tejto trasy je, že praváky rastú rovno na chodníku. :D
Ako náhle sa objavil na dohľad Ruský Potok, zobrali sme to krížom cez lúku. Čo tam po značkách, kto by ich v tých húštinách hľadal.
No a tu máme kostolík v Ruskom Potoku. Cerkva archanjela Michala z roku 1740 tvorí dominantu obce na jej východnom svahu. Pôvodne bol areál ohradený kamenným múrom s dvomi bránkami. V roku 1956 bola pri kostolíku postavená samostatná drevená zvonica. V šindľovej valbovej streche sú veľmi citlivo zakomponované dve vežičky. Ikonostas je z obdobia vzniku stavby. Cenné sú liturgické knihy, ktoré boli ešte v polovici 17. storočia vytlačené cyrilikou vo Ľvove a iných ukrajinských mestách.
Dievčatá sa od nás odpojili, pretože sme dobre tušili, že chodník do Topole nebude lepší, ako ten doteraz. Zastavili sme sa v potravinách a spýtali sa miestnych, čo vedia o chodníku. Samozrejme nevedeli nič a pridali, že minule stretli akurát nadávajúcich Poliakov, ktorí sa ním predierali. Nás to však neodradilo. Po asi 500 m za dedinou samozrejme zmizla značka, a tak sme si s Janom urobili koliečko okolo dediny. V momente, keď sme sa rozhodli vykašlať sa na to a ísť domov, objavili sme značku.
A zase húštiny :D.
Zakvitnuté lúkyNiekoľkokrát sme ešte hľadli značku, ale už vždy sme nezašli príliš ďaleko na to, aby sme sa stratili.
Konečne Topoľa. Už z diaľky vidno dominantu obce Kostol sv. Archanjela Michala (ako inak). V komplexe je cintorín a zvonica vybudovaná v 20. storočí. Zvonica je na mieste, kde stála bývalá zrúcaná veža. Strecha kostola je predĺžená, vytvára prístrešky na západnej, severnej a južnej strane. Dominantou je vysoká západná veža. Druhá veža je nad sakristiou. V interiéri je barokový ikonostas z polovice 18. storočia. Vedľa kostola je cintorín padlých vojakov z 1.svetovej vojny.
Neobišli sme ani pomník slávneho rodáka z Topole - Alexandra Duchnoviča. Bol rusínskym národným buditeľom, spisovateľom a farárom. Od roku 1990 je po ňom pomenované rusínske Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove. Po príchode na zastávku sme zistili, že dnes už autobusy nejazdia. A tak nam neostalo nič iné, ako ísť 2 km na hlavnú cestu na konci doliny. Tu sa jeden miestny zmiloval a odviezol nás autom do Uliča, kde sme boli ubytovaní.
Odporúčania a varovania: Chodník doporučujeme len pre dobrodruhov :D. Jednoznačne spravíte lepšie, keď navštívite kostoly autom, prípadne na bicykli.