Hrebeňovka Veľkej Fatry (Smrekovica, Rakytov, Ploská, Ostredok, Krížna)

Turistický chodník: Smrekovica, voj. zot. (1350 m n.m.)(zelená zn.)--> Močidlo, hot. Smrekovica (1335 m n.m.)--> Rakytov (1567 m n.m.)--> S. pod Čiernym kameňom (1270 m n.m.)--> S. Ploskej (1390 m n.m.)(žltá zn.) --> Ploská (1532 m n.m.)(červená zn.)--> Koniarky (1377 m n.m.) --> Ostredok (1596 m n.m.) --> Krížna (1 572 m n.m.)(modrá zn.)--> Pod Líškou (1345 m n.m.)(žltá zn.) --> Salašky (770 m n.m.)
Celkový čas: 9:00

10/2020 Veľká Fatra patrí medzi naše najrozsiahlejšie pohoria. Je známa dlhými dolinami (najmä z Turca) či známou Ľubochnianskou dolinou dlhou viac než 20 km. Práve tá rozčesáva severnú časť pohoria na dva hlavné hrebene v smere sever - juh.

Obe majú upätie pri rieke Váh sú podobne vysoké a spájajú sa približne po 30 km na vrchu Ploská.

My sme si vybrali hrebeň bližší k Ružomberku. Treba povedať, že Hrebeňovka Veľkej Fatry patrí medzi náročnejšie túry. Je treba sa pripraviť na stúpania a klesania ako na hojdačke.

Vojenská zotavovňa na Smrekovici

Úvod na Smrekovici

Túru sme započali pri vojenskej zotavovni Smrekovica. Vyviezli sme sa tu autom až do výšky 1350 m n.m. Areál vyzeral trošku spustnuto, nepreverovali sme, či blízky horský hotel funguje.

Muchotrávka

Na Smrekovici

25 minút a už sú tu prvé výhľady. Skalná alpa je pekné miesto, lúky sa miešajú s kosodrevinou a je tu aj vidieť pokračovanie trasy smer Rakytov a Ploská.

Rakytov a Ploská

Chodník bol po daždoch riadne rozbahnený, preto si človek musel dávať pozor pod nohy.

Čistinky striedajú les

Chodník zo Smrekovice v podstate stále traverzuje hrebeň a teda moc veľké prevýšenia na tomto úseku neboli. Prvé vážnejšie stúpanie je na vrch Rakytov 1567 m n.m., ktorý svojou výškou patrí medzi najvyššie vo Veľkej Fatre.

Stúpanie na Rakytov

Vrch Rakytov

Na Vrchole je križ a krásny kruhový výhľad na celú Veľkú Fatru, Malú Fatru, Nízke aj Západné Tatry. Vrcholová plošina bola preplnená návštevníkmi, preto sme sa tu dlho nezdrživali a pokračovali sme ďalej.

Hrebeň Velkej Fatry

Naša trojčlenná skupina mala rôzne tempo preto sme sa rozdelili. Jožko sa obetoval a na Rakytove sa otočil späť na Smrekovicu, aby nás mohol pozbierať autom z rôznych miest. Ja a Daška, sme pokračovali ďalej.

Pred Rakytovským sedlom

300 vyškových metrov dole kopcom bolo Rakytovské sedlo. Odtiaľto až po sedlo Ploskej to bolo viac menej bez výraznejších stúpaní a klesaní. Míňali sme viacero studničiek, preto turisti nemusia mať obavy z nedostatku vody.

Pohľad z Mičola späť na Rakytov

Na Minčole, pohľad na Čierny kameň a Ploskú

Ploská a Borišov zo sedla pod Čiernym kameňom

V sedle pod Ploskou, čierny Kameň a v ďiaľke Rakytov

Ploská

Na Ploskej

Polovicu výškových metrov sme nastúpali ešte pred sedlom pod Ploskou. Z neho pokračuje chodník trošku prudšie, až kým sa nedostane na vrcholovú plošinu, ktorá je skutočne rozsiahla a preto niet divu, že vrchol sa volá Ploská.

Tu majú turisti viacero možností, napríklad posunúť sa na neďalekú chatu pod Borišovom alebo zostúpiť do Liptovských Revúcí či pokrčovať ďalej po hrebeni.

Výhľady z Ploskej do Turca

200 výškových metrov klesania a sú tu Chyžky. Tu sa nachádza niekoľko útulní a možnosť zísť do Vyšnej Revúcej, ktorú Daška využila.

Z Chyžiek som už sám rýchlo vybehol na Koniarky a Suchý vrch, pričom sa najvyššia časť veľkofatranského hrebeňa nezadržatelne blížila.

Ploská z Koniarok

Na Suchom vrchu

Ostredok na dosah

Ostredok - najvyšší

Zaujímavou udalosťou, ktorá sa riešila v roku 2015, bolo miesto najvyššiedho bodu Veľkej Fatry. Nižší severný vrchol s uvádzanou nadmorskou výškou 1592,0 m n. m. bol považovaný za najvyšší vrch Veľkej Fatry a tak bol uvádzaný aj v turistických mapách. V lete 2015 Klub slovenských turistov osadil na južnom vrchole, približne 400 m juhojuhovýchodne od severného vrcholu informačnú tabuľu s nápisom „Pustolovčia / 1595 m / najvyšší bod Veľkej Fatry“.

Odborníci zmerali južný vrchol a potrdili výšku 1595,5 m n.m.. Názov najvyššieho vrchu ponechali pôvodný, avšak výšku upravili na už spomínanú vyššiu hodnotu. Pôvodný vrchol Ostredku sa premenoval na Ostredok rázcestie.

Pohľad smerom na Krížnu

Na Krížnu - posledný výrazný vrchol Veľkej Fatry, to bolo viac menej po rovine. Ten striedavo zakrývali mraky.

Na Krížnej Na Krížnej Pohľad späť

Hurá Krížna

Tu som začal uvažovať, kde zostúpiť tak aby vedel ostatok skupiny prísť pre mňa autom. Rozhodol som sa zostúpiť do Tureckej, ktorá sa mi zdala najbližšie. Až doma pri študovaní mapy som zistil, že tu bola možnosť pokračovať na Kráľovú studňu hotel, tu sa občerstviť a počkať. Ušetril by som minimálne 400 výškových metrov klesania. Škoda.

Klesanie po zjazdovke pod Líškou

Jazero pri Salaškoch

Pri Jazere na Salaškoch pozorujúc otužilcov kúpajúcich sa v 12 stupňovej vode som počkal na odvoz a zakončil náročný, ale pekný deň.