10/2020 Zádielska tiesňava, vyše 3 km dlhá a viac než 300 metrov hlboká krasová dolina, je jedným z najväčších lákadiel Slovenského krasu. Prístup do doliny je možný z obce Zádiel, vzdialenej asi 40 km od Košíc. Dostupnosť je dobrá autobusom, autom aj vlakom (stanica Dvorníky - Zádiel).
Monumentálne skalné bralá su dobre viditeľné aj z hlavnej južnej trasy z Bratislavy do Košíc.
Parkovisko v ZádieliZaparkovali sme na konci obce, kde sa nachádza platené nestrážené parkovisko. Cena za parkovné bola 2 EUR. Do tiesňavy vedie asfaltová cesta schodná na bicykloch, vstup motorových vozidiel je samozrejme zakázaný, keďže celá oblasť patrí do národnej prírodnej rezervácie.
Tiesňava je pekne zalesnená listnatými drevinami, ktoré lemujú cestu a pokrývajú skaly. pričom mohutné stromy mnokrát vyrastajú priamo z potoka.
SkalyPohorie je tvorené vápencami, ktoré za milióny rokov rozrušovala dažďová voda. Vytvárala priehlbiny, závrty a jaskyne. Pomalým prepadávaním stropov jaskýň v znikla tiesňava.
Po tri štvrte hodinke sme dorazili k rázcestníku Zádielska tiesňava. Tu má návštevník možnosť pokračovať dolinou Chotárneho potoka alebo Baksovou dolinou, prípadne vystúpať na planinu.
Vyhliadka na SkalePo asi 20 minútovom stúpaní sme sa ocitli na planine. Neďaleko rázcestníka na Skale sa nachádza prvá vyhliadka.
Na planineKras je obvykle tvorený hlbokými dolinami a rovinatými náhornými plošinami. Na planinách sa odpradávna rozvíjalo pastierstvo tak ako tu. Na planine môžte nájsť dobre viditeľné zvyšky Zádielskeho hradiska z mladšej doby bronzovej (rázcestník Okrúhly laz).
Asi 10 minút za rázcestníkom Okrúhly laz sa nachádza najkrajšia výhliadka na dolinu.
Rezervácia Zádielska tiesňava je najstaršou na území Slovenského krasu, bola vyhlásená ešte v roku 1954, má rozlohu 214,73 ha. Vyznačuje sa svojráznou vegetáciou, čo je zapríčinené jeho hraničným položením medzi Slovenským krasom a Slovenským rudohorím. Územie je známe aj zvratom vegetačných pásiem a prelínaním sa panónskych a karpatských druhov. Zo vzácnych rastlinných druhov, ktoré sa tu vyskytujú, treba uviesť: hadomor rakúsky (Scorzonera austriaca), hadomor purpurový (Scorzonera purpurea), kozinec mechúrikatý belavý (Astragalus vesicarius subsp. albidus), včelník rakúsky (Dracocephalum austriacum), z horských druhov: astru horskú lysú (Aster serpentimontanus subsp. glabratus), plamienok alpínsky (Clematis alpina), arábku alpínsku (Arabis alpina), jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium), ploštičník európsky (Cimicifuga europaea) a mnoho ďalších. Súbežne s vývojom vegetačného krytu sa vyvíjali i pestré biotopy pre život a vývin živočíchov. Z územia sú známe endemické chrobáky Duvalius bokori a Othiorhynchus roubali, z mäkkýšov je to zebrovka stepná (Zebrina detrita) i Alopia clathrata. V skalných stenách hniezdi sokol sťahovavý.
Chodník prechádza zalesnenou planinou,ktorá prechádza do lúk či až do krajiny podobajúcej sa lesostepi. Mnohé závrty sa transformovali až na priepaste. Vedľa tabule (na obrázku) sa nachádza jedna z mnohých pripastí.
Škrapy sú rozmermi najmenšie povrchové krasové formy. Môžeme si ich predstaviť ako ryhy s dĺžkou niekoľkých metrov, šírkou od niekoľkých centimetrov do niekoľkých metrov a hĺbkou maximálne 2 metre.
Škrapové poleChôdza po škrapových poliach je náročná, vzhľadom na klzký povrch a tiež bizarné tvary skál.
Pozvoľným klesaním pro hradnej stráni, po asi hodine chôdze sme prišli až k bránam Turnianskeho hradu.
Tento vznikol po vpáde Mongolov (13.storočie) Slúžil na ochranu cesty Gemera na Spiš. Lokalitu dostal predchodca rodu Tornayovcov ako odmenu za služby, ktoré preukázal pri obrane krajiny počas vpádu Mongolov do Uhorska. Hrad založili pravdepodobne príslušnici rodu Tornayovcov. Po ich vymretí, hrad získal na krátky čas Štefan Šafár z Branča (1409), od ktorého majetky získali Bebekovci. Okolo roku 1448 ho obsadili Jiskrove vojská. Imrich Zápoľský kúpil hrad v roku 1476 a príslušníci tejto rodiny vlastnili tunajšie majetky do roku 1531.
V rokoch 1540-50 vykonali na objekte nové opevňovacie práce, ktoré si vynútilo turecké nebezpečenstvo. Bol súčasťou veľkej protitureckej pevnostnej sústavy, patriacej k pohraničným hradom. Napriek týmto stavebným prácam Turci hrad v roku 1652 obsadili.
Za stavovského povstania v 17. storočí, vedeného Thökölym, dal generál Schultz v roku 1685 hrad zbúrať. Odvtedy je v ruinách. O jeho obnovu sa snaží združenie na záchranu Turnianskeho hradu, podľa projektu pamiatkovej obnovy zo 70tych rokov minulého storočia.
Návštevníci hradu môžu pomôcť vynesením piesku alebo vody z Turne nad Bodvou. Piesok a voda je pripravená v´o vedrách a nádobách na príjazdovej ceste.
Naspäť do Zádielu sme sa dostali po neznačenej poľnej ceste prechádzajúcej záhradkárskou oblasťou.
Odporúčania a varovania: Výborný tip na výlet. Pre rodiny s deťmi odporúčame kratší okruh s odbočením z rázcestníka Veľký Ščob po trase náučného chodníka späť do Zádielu.
O výlete
Náročnosť: (stredne náročná) |
Možnosť stravy:(nie) |
Voda:(nie) |
Doprava:(vlak, bus, individuálne) |
Celkový čas: 04:15 |
Výlety v oblasti
MAPA OBLASTI:
VYBERTE REGIÓN
NAJNOVŠIE NA SPOZNAJ.EU
POTREBUJETE PORADIT?
Neviete kam, ako? Chcete sa dozvedieť viac o výletoch? Chcete sa poradiť pred cestou? Napíšte do diskusie, radi poradíme.
VYCHUTNAJTE SI PANORAMY
PRIDAJTE SI NAS
KONTAKTUJTE NAS
V prípade návrhu na spoluprácu napíšte mail na admin@spoznaj.eu
NEFUNGUJE? CHYBA?
Našli ste neaktuálne informácie, chybu alebo neplatný odkaz? Napíšte nám na admin@spoznaj.eu