Túra na Ďumbier a Chopok z Demänovskej Doliny

Turistický chodník: Jasná- Biela Púť (1240 m n.m.)(chodník na Chopok)--> Odbočka na červenú (1435 m n.m.)(červená zn.) --> Široká dol. záver (1410 m n.m.)(zelená zn.)--> Krúpove sedlo (1922 m n.m.)(červená zn.)-->Ďumbier (2043 m n.m.)--> Krúpová hoľa (1927 m n.m.)--> Demänovské sedlo (1756 m n.m.)--> Chopok (2024 m n.m.)(modrá zn.)--> Lúková (1670 m n.m.)--> Jasná- Biela Púť (1240 m n.m.) Celkový čas: 08:30

Túra na Chopok a Ďumbier patrí medzi Nízkotatranské klasiky. V zimnom aj letnom období je to hojne navštevovaná časť nášho najväčšieho národného parku. Zjednodušený prístup na vrchol Chopku, z južnej aj severnej strany pomocou lanovky, má za následok, že v týchto vysokých polohách stretnete viac ľudí ako v centre Liptovského Mikuláša. To samozrejme nie je problém, lebo väčšina sa nevzdiali moc ďaleko z dosahu koncovej stanice.

Na Chopok aj Ďumbier možno vystúpiť z Trangošky (južnej strany) alebo z Demänovskej Doliny (severnej strany). My sme túto celodennú túru započali v nadmorskej výške cca 1200 m n.m. -na Bielej púti (severná strana), kde sme sa vyviezli autom. Dostať sa dá až k reštaurácií Koliesko pod kabínkovou lanovkou na kolajničkách.

Lanovky na Bielej púti

Lanovky sme samozrejme nepoužili a pekne po svojich sme sa dali do stúpania. Tabule prehľadne navigujú turistov na zvážnicu, po ktorej sa šlo relatívne pohodlne. Lyžiarske stredisko sa snaží revitalizovať zjazdovky (zatrávňovať), tak aby sa nedegradovala pôda. Preto odporúčame rešpektovať značenie a neskracovať si cestu zjazdovkou.

Zvážnica na Chopok

Lesy v národnom parku Nízke Tatry

Chodníček lesom

Po zvážnici sme pokračovali až kým na nepreťala cestu červená turistická značka, tu sme odbočili smer Široká dolina. Kamením vykladaný chodníček traverzoval vysoké hrebene lesom. Po cca 30 minútach sme boli v závere Širokej doliny.

Široká dolina

V potoku sme doplnili vodu do flaše a pokračovali tiahlym stúpaním pod masív Krúpovej hole. Do Krúpoveho sedla chodník stúpa nespočetnými serpentínami.

Chodník kľukatiaci sa do sedla

Chopok a hlavný hrebeň

Z Krúpoveho sedla je to na Ďumbier len na skok (cca 20 minút). Na vrchole nájdete teda okrem kríža krásny kruhový výhľad na Horehronie, Liptov, Vysoké Tatry, Nízke Tatry či Oravu. Hrebeň Nízkych Tatier je jedným z najveternejších oblastí Slovenska. Fúka tu aj keď všade inde je bezvetrie. Netreba zabúdať, že rozdiel v teplote vzduchu býva obvykle minimálne 15 stupňov medzi kotlinou a vrcholom. My sme mali čerstvých 11 stupňov na vrchole a 27 v Liptovskom Mikuláši.

Chodník na vrchol

Pohľad na ľadovcom vytvorenú dolinu(tróg)

Kríž na vrchole

Zvončeky

Cestička hrebeňom bola dláždená širokými balvanmi. Občas sme prechádzali v blízkosti zrázov, ktoré môžu byť nebezpečné v prípade, že sa hrebeň zahalí do hmly.

Asi v polke cesty na Chopok sa nám naskytol výnimočný pohľad. Cca 15 metrov od nás stál kamzík. Dôkladne si nás prezrel a následne sa schoval za skalo nakoľko sa blížil hlúčik hlučných turistov. Stihli sme si ho však pred tým zvečniť.

Blížiac sa ku kabínkovej lanovke sa nezadržatelne blížil druhý vrchol dňa Chopok. V Kamennej chate pod jeho vrcholom sme si dali kakao a fazuľovú polievku, samozrejme každý jedno z toho :D .

Kamenná chata pod Chopkom

Opäť pohľad na Kamennú chatu pod Chopkom

Z Chopku nás čakalo už len prudké klesanie až na Bielu púť.

Odporúčanie a varovanie: Túra patrí medzi náročné. Netreba však zabúdať, že počasie sa v horách mení a treba sa teplo obliecť a to aj preto, že Ďumbier a Chopok patrí medzi najveternejšie miesta na Slovensku. Rovnako je dôležitý kvalitný krém na tvár s UV- faktorom, aby ste zabránili spáleniu.

Národné prírodné rezervácie(rozloha, okres, rok vyhlásenia)

Ďumbier (2043,76 ha, Liptovský Mikuláš, 1973) Vrcholová časť Ďumbiera, najvyššieho vrchu Nízkych Tatier (2043 m.n.m.) s glaciálnym a periglaciálnym reliéfom.Geologicky je územie budované dioritom, granodioritom a kryštalickými bridlicami tzv. ďumbierskeho typu. Menšia časť územia je budovaná vápencami a dolomitmi.Možno tu nájsť rôzne krasové javy, ako napríklad mohutné bralá, prevysy a skalné lavice ,škrapy.Sú tu viaceré jaskynné systémy a priepasti.Mohutný masív sa skláňa na juh miernejšími svahmi.Na sever spadá strmými žľabmi a stenami.V lesných porastoch prevláda smrek nad bukom, pokračuje pásmom kosodreviny.V najvyšších polohách sa vyvinulo alpínske pásmo so vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov a skalné partie.

Použitá literatúra pri charakteristike chránených území: Lacika, J.: Chránené krajinné oblasti. 1.vyd. Bratislava : Dajama, 2009. 128 s. ISBN 978-80-89226-29-0