Hrebeňom Krivánskej Malej Fatry (západná časť)

Turistický chodník: Chata Vrátna (700 m n.m.)(lanovkou)--> Snilovské sedlo (1524 m n.m.)(červená zn.)--> Veľký Kriváň (1709 m n.m.)-->Sedlo Bublen ( 1510 m n.m.)-->Malý Kriváň(1671 m n.m.)--> Priehyb(1462 m n.m.)--> Sedlo Vráta(1440 m n.m.)--> Príslop pod Suchým(1202 m n.m.)(žltá zn.)--> Chata pod Suchým(1080 m n.m.)(červená zn.)--> Strečno(400 m n.m.) Celkový čas: 06:00, bez lanovky 07:45

Naše prvé tohtoročné (2009)putovanie po horách sme venovali hrebeňu Krivánskej Malej Fatry, konkrétne západnému úseku, ktorý sme ešte nenavštívili. Zo zastávky Vrátna-Výťah sme si cestu pohodlne skrátili kabínkovou lanovkou (zdevastovaný chodník mnohých odradil), ktorá nás vyviezla za 6,5€ na Snilovského sedla. Zážitok to bol naozaj pekný, škoda len, že trval sotva 5 minút.

Kabínková lanovka, za ňou panoráma Vrátnej doliny.

Pohľad z lanovky na Chleb a Steny.

Pri raňajkách na Snilovskom sedle 1520m n.m. nás v chuti do jedla povzbudzoval krásny výhľad na Chleb, Steny, Poludňový grúň, Rozsutce, Stoh, Kriváň,........... no proste všetko ako na dlani. Po bokoch nám trasu krášlili jarné kvetiny: horce, driádky, iskerníky, primulky a iné.

Horec jarný - Gentiana verna.

Ako záverečnú zastávku sme si zvolili Strečno, teda sme pokračovali na najvyšší vrchol Malej Fatry - Veľký Fatranský Kriváň 1709 m n.m..

Pohľad na najvyšší vrchol Malej Fatry Velký Kriváň 1709m.n.m.

Tesne pod vrcholom VFK..........PARÁDA.A vrcholové video.

Výhľad na ďalšiu cestu: Pekelník a Malý Fatranský Kriváň.

Zneho sme mali výhľad na celú našu ďalšiu trasu : Pekelník, Sedlo Bublen, Malý Fatranský Kriváň, Stratenec, Biele skaly, Suchý ,ale i okolie a v neposlednom rade pozostatky snehu. Cesta bola príjemná, slnko hrialo( nakoniec sme boli pekne opálený, ja skoro jako špekáčka ) a bolo sa naozaj na čo pozerať.

Cesta medzi sedlom Bublen a Malým ( táááááááá zelenáááááá).

Na vrchol Malého Kriváňa , napravo vidieť ešte pozostatky snehu.

Cestou sa nám naskytlo veľa výhľadov do okolia a preto sme fotili ostošesť. Na Malom Kriváni som dokonca postavila skalného mužíka, aj keď vyzeral dosť biedne chudák, ale snaha bola a zavŕšili sme výstup guľovačkou pod vrcholom.

Na vrchole Malého posledné stopy snehu poslúžili na jarnú guľovačku.

Stratenec, Biele skaly a Suchý (zprava doľava) - výhľad z Malého Kriváňa.

Otravné boli iba muchy, ktorých bolo veľa v hustých porastoch kosodrevín tiahnucich sa od sedla Priehyb pod Malým F.K. až ku sedlu Vráta medzi Stratencom a Bielymi skalami. Práve na sedle Vráta sme sa rozhodovali či obchádzať Suchý po žltej alebo pokračovať po červenej hore. Nakoniec sme si hodili 50-centom a na moje potešenie (a aj mojich otlakov) sme obchádzali.

Múch bolo stále veľa, takže nás potešilo po dlhšom, asi dvojhodinovom šlapaní, keď sme narazili na chatu pod Suchým, kde sme sa osviežili vychladenou kofolou. Potom nám už nič nebránilo vybrať sa po červenej ku Starhradu, kde nám to pre vyčerpanie tiež trvalo dlhšie. Asi sme neodhadli svoju kondíciu, ale je pravda, že chodník bol miestami v dosť zlom stave. Deštrukcia kolien sa skončila pri Starhrade, kde sme si namočili nohy v potôčiku a pokračovali sme do Strečna po asfaltke.

Odporúčanie a varovanie : Odporúčanie a varovanie: V jarnom období je slnko obzvlášť ostré, preto sa treba natrieť kvalitným krémom s UV faktorom, aby ste predišli popáleninám (nie tak ako ja )!!! Určite patrí medzi náročnejšie trasy v Malej Fatre a aj časovo náročnejšie : 7-8 hodín zo Snilovského sedla ku Starému hradu. Preto netreba nič podceniť!!!!

Národné prírodné rezervácie(rozloha, okres, rok vyhlásenia)

Chleb (412,87 ha, Martin,Žilina, 1967) Rezervácia predstavuje jednu z najkrajších častí pohoria. Zaberá najvyššiu vrcholovú časť Malej fatry s Chlebom a časťou Veľkého Kriváňa, ktorý je najvyšším vrchom pohoria so stopami ľadovcového a mrazového zvetrávania a so záverom doliny Vrátňanka budovaným karbonátmi a silikátmi s kaňonmi a vodopádmi, jaskyňami a priepasťami.Porasty tvoria pralesové bučiny a smrečiny, v najvyšších častiach s kosodrevinou a alpínskymi lúkami.Vyskytuje sa tu množstvo vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov.

Prípor (272,27 ha, Žilina, 1980) Lokalita v závere Belianskej doliny siahajúca po hlavný hrebeň s Malým Kriváňom na pestrom substráte s výskytom krasových javov (Malokrivánska priepasť).V rastlinnom kryte sa zachovali pralesové bučiny s jedľou a smrečiny s prechodom do kosodreviny a alpínskych lúk s výskytom chránených druhov rastlín a živočíchov.

Suchý (429,42 ha, Žilina, 1979) Územie zaberajúce časť hlavného hrebeňa s najvyšším vrchom Stratenec (1512 m.n.m.) a priľahé západné svahy budované vápencami, kremencami a granitoidmi s výraznými formami reliéfu. Z rastlinných spoločenstiev sa zachovala vegetačná postupnosť od bučín, jedľových bučín a smrečín s prechodom do kosodreviny až po alpínske lúky s viacerými chránenými druhmi rastlín a živočíchov.

Starý hrad (85,42 ha, Žilina, 1979) Lokalita na pravom brehu Váhu zahŕňa hradný vrch a západne a južne orientované úbočia Plešela budované granitoidmi.V lesnej pokrývke sú zastúpené spoločenstvá dubovo-bukového a bukového vegetačného stupňa s borovicou a jedľou. Dubina tu má severnú hranicu svojho rozšírenia.

Použitá literatúra pri charakteristike chránených území: Lacika, J.: Chránené krajinné oblasti. 1.vyd. Bratislava : Dajama, 2009. 128 s. ISBN 978-80-89226-29-0