Sklabinský hrad

Chodník: Slabinský Podzámok (okres Martin)--> hrad Sklabiňa--> Slabinský Podzámok Celkový čas: 01:00

História hradu:

Kto a kedy položil základný kameň hradu Sklabiňa, sa dá len ťažko zistiť. Ako jeho historicky najstarší majiteľ sa spomína akýsi Václav Sylburg. V roku 1242 kráľ Belo IV. daroval hrad, ktorý bol v tom čase kráľovským majetkom, istému Mikulášovi Druškovi zo Sklabine.
V roku 1315 kráľ Karol Robert daroval sklabinské panstvo majstrovi Dončovi, ktorý bol v tom čase županom zvolenskej, liptovskej a turčianskej oblasti. Vnuk majstra Donča nemal mužského potomka a tak sa hrad Sklabiňa stal majetkom kráľovny Márie, dcéry kráľa Ľudovíta I.. Kráľovná Mária v roku 1383 darovala hrad Jurajovi Bebkovi, ktorý ňou bol súčasne vymenovaný za župana turčianskej a liptovskej oblasti. Bebkovcom bol hrad Sklabiňa a ich majetky skonfiškované v roku 1403 za postavenie sa proti kráľovne Márii a jej manželovi Žigmundovi. Kráľ Žigmund dal hrad opevniť až dvojmetrovým múrom, ktorého pozostatky sú znateľné aj dnes.

Hrad a hospodárska budova.

V roku 1410 dostal hrad od kráľa Žigmunda Ondrej Balický. Za panovania Mateja Korvína, ktorý hrad niekoľkokrát navštívil, bola Sklabiňa opäť kráľovským majetkom.
V roku 1436 hrad postihol ničivý požiar. Slabinský hrad však následne opravili. V roku 1505 obsadil Sklabiňu Ján Zápoľský, ktorý ju výrazne opevnil. No nevládol na nej dlho, lebo musel opustiť všetky svoje majetky na Slovenku a ujsť do Poľska. Hrad sa následne stal majetkom kráľa Ferdinanda I., ktorý sa na hrade zdržiaval do roku 1534.

V roku 1561 Fraňo Révay dostal Sklabiňu darom od kráľa. Spomenutého vtedajšieho župana a vicepalatína Fraňa Révaya a jeho potomkov vymenoval kráľ za večných dedičných županov turčianských. V roku 1610 bola na hrade postavených niekoľko budov. V roku 1554 hrad rozšíril o južné, druhé predhradie. Tieto stavebné úpravy súviseli aj s tureckým nebezpečenstvom, ktoré ohrozovalo predovšetkým južné kraje Slovenska. V rokoch 1610-1612 si Révayovci postavili v treťom predhradí pohodlný renesančný poschodový kaštieľ, ktorý podľa vtedajších obranných požiadaviek opevnili.
Za Thökölyho povstania v roku 1679 Sklabiňu dobyli povstalecké vojská na čele s Michalom Bakošom.
V minulosti boli na hrade archív a župné väzenie. V roku 1746 však archív i väzenie premiestnili do Turčianskeho Svätého Martina.

Kaštieľ bol obývaný až do roku 1944, keď ho v rámci partizánskych bojov hitlerovské vojská podpálili, odvtedy je v ruinách.

Súčastný stav a problematické vzťahy

V roku 2007 bola ukončená nájomná zmluva na hrad medzi OZ Donjon a obcou Sklabinský Podzámok. OZ Donjon dovtedy opravil hospodársku budovu pred hradom a podmuroval mnohé časti hradu a tým ho zachránil pred zrútením. Momentálne vlastní spomenutú hospodársku budovu, v ktorej zriadilo múzeum. Zložité vzťahy medzi zainteresovanými stranami (Obec, Donjon, pamiatkári, vlastníci) deklasujú prácu, ktorá bola na hrade už vykonaná. Nuž sme na Slovensku a kým sa všetci hádajú, hrad zatiaľ zarastá.

Samozrejme vstupné sa vyberá dva krát. Prvé v hrade, aj keď neviem za čo a druhé v hospodárskej budove. Jediné čo miestni 3 chlapci sediaci v bašte ponúkli, bol vykosený chodník a pár tabuliek na stene s názvami časťami hradu. Žiadny výklad, žiadny leták. Neviem o inom mieste na Slovensku, kde sa v ruine hradu vyberá vstupné, ale budiš. Po prehliadke hradu sme šli teda do hospodárskej budovy, ktoré opravuje a vlastní OZ Donjon. Z celej budovy bola zariadená pre prehliadku len jedna izba. Tu sme však dostali výklad o histórií hradu, nálezoch, ktoré sa našli pri oprave hradného areálu. Exponáty sme si mohli dokonca chytiť.
Cieľom združenia bolo dostať hrad do stavu z roku 1944, ale to sa nestretlo s pochoponím pamiatkárov. Predseda občianského združenia nás, miestami aj dosť emotívne, zoznámil s pomermi okolo záchrany hradu. Spory začali potom, čo sa obec rozhodla hrad predať akémusi podnikateľovi z Kysúc. Združenie tiež podalo ponuku, avšak obec mu odmietla hrad prenajať alebo predať. Ľudia zo združenia kontaktovali potomka rodiny Revayovcov - posledných vlastníkov hradu a zoznámili ho so situáciou. A ten sa rozhodol uplatniť si svoje vlastnícke práva a tým blokuje predaj hradu obcou. Jedno je isté, situácia neprospieva hradu a tak by mali zúčastnené strany uvážiť, či terajšia situácia, niekomu pomôže. Najvtipnejšie na celej záležitosti je ,že chlapci zo združenia a tí , ktorí opravujú hrad momentálne, žijú od seba asi 15 metrov. Nevedia si však prísť na meno. Pripomína to vzťahy obyvateľov lazov, ktorí žijú vedľa seba celý život, ale 25 rokov spolu neprehovorili kvôli posunutému plotu.

CENNÍK VSTUPNÉHO: 1 €