Zimný výstup na Ploskú

Turistický chodník: Liptovské Revúce(705 m n.m.)(žltá zn.)--> sedlo Ploskej (1390 m n.m.)--> Ploská (1532 m n.m.) --> sedlo Ploskej (1390 m n.m.)--> Liptovské Revúce(705 m n.m.) Celkový čas: 04:25/ v zime 06:00

Ploská - cieľ našej túry. Z obrázku je hneď jasné, čomu vďačí za svoj názov. Tento 1532 metrov vysoký vrch v hlavnom hrebeni Veľkej Fatry je častým cieľom turistov smerujúcich do tejto oblasti.

Začiatok v Liptovských Revúcach. Prečo sa tak volajú?

Túru sme započali v podhorskej obci Liptovské Revúce. Prečo sa tak volajú ? Revúce dostali názov po potoku, ktorý v čase povodní, v jeho skalnatej hornej časti sprevádzal ohlušujúci hrmot ba až rev. Zaujímavá história obce začína v roku 1233. Vtedy tu vznikla zemianska osada, ktorá však o 100 rokov neskôr zanikla z dôvodu sťahovania ľudí do vznikajúceho Ružomberka. V 15. storočí sa osada opäť obnovila, pričom tu ľudia ťažili železnú rudu, ktorú následne spracovávali v miestnych hutách. Po vyťažení rúd a aj pod vplyvom valašskej kolonizácie, sa charakter osady zmenil na poľnohospodársky s chovom oviec a dobytka.

Významným medzníkom bolo dobudovanie kráľovskej cesty vedúcej z Krakowa do Pešti. Tá prechádzala Revúckou dolinou cez sedlo Šturec. Miestni využili príležitosť a začali prenajímať kone na prekonanie stúpania cez sedlo. Možno kdesi tu začali chýry o Revúčanoch - výborných povozníkoch. Tí rozšírili svoje ´portfólio´ :D o prevoz liptovských murárov a oravských pláteníkov po celom Uhorsku. Dnes si miestni zarábajú hlavne prenájmom chalúp a službami turistom.

Rozprávková vtáčia záhradka

Cestou hore dedinou nemožno prehliadnuť Rozprávkovú vtáčiu záhradu doc. Miroslava Sanigu, ktorý v záhradke rodičovského domu vytvoril „Vtáčí raj”. V modernej ekologickej terminológii je to „ekodvor” pozostávajúci zo šesťdesiatich veľkých samorastových kŕmidiel, stotridsiatich vtáčích búdok na spanie a hniezdenie. Operený nájomníci skonzumujú ročne okolo 1000 kilogramov slnečnice. Vstup do záhradky je zadarmo.

Dedinka v údolí :)

Vyhľadali sme žltú značku a hor sa na kopec. Hneď na začiatku sme objavili informačnú tabuľu náučného chodníka Čierny Kameň. Ten má dokopy osem zastavení, z toho posledné štyri boli aj na našej trase.

Starý strom

Chodník nebol prešľapaný a tak sme sa často zabárali vyše kolien. Po ceste sme stretli aj zopár skialpinistov, ktorým sme aj trochu závideli následný zjazd na lyžiach.

Hlboká dolina.

V oblasti Veľkej Fatry bolo hojne rozšírené salašníctvo. Na holiach sa pásli ovce, ktoré bačovia dojili a z mlieka vyrábali syry. Okrem oviec sa tu chovali aj kone. Tie v zime vozili drevo do Ružomberka do píly. Na jar boli používané hlavne na orbu, v lete keď nemali využitie boli vypúšťané na hole, aby nemuseli byť kŕmené v maštaliach. Najznámejšia lokalita košarovania koní bola pri zrubovej kolibe - Koniarke.

Stopa

Všade mráz a sneh.

Čierna skala

Sedlo Ploskej

Po približne 3 1/4 h šľapania sme konečne dorazili do sedla Ploskej. Tu je aj útulňa, ktorá bola až po strechu zakrytá snehom. Tomáš na obrázku stojí na strieške tabule náučného chodníka, pre ilustráciu výšky snehovej pokrývky.

Na vrchole

V hmle, snežení a v silnom vetre sme po štyroch hodinách dorazili na vrchol. Výhľad tak na päť metrov, takže paráda :D.

Výhľad za pekného počasia. Autor: Jan Vašut.

Na vrchole sme sa vyfotili a rýchlo späť. Do Liptovských Revúc sme zišli po tej istej trase za dve hodiny, nakoľko sme mohli ísť po svojích stopách.

Slovo na záver? Výborná túra, škoda nepriaznivého počasia.

Odporúčanie a varovanie: Velká Fatra ponúka nekonečné doliny :) vhodné na cyklistiku v teplom polroku. Hrebeň Velkej Fatry má nevýhodu, že je značne vzdialený od najbližšej možnosti zaparkovať auto. V zimnom období treba dobre naplánovať túru do vysokohorského terénu, pretože aj vo Velkej Fatre hrozia lavíny, aj keď na absolvovanej trase je riziko nízke. Nami absolvovaná túra je najkratšou možnosťou ako vystúpiť na Ploskú.