Z Novej Sedlice na Kremenec a Wielku Rawku

Turistický chodník:Nová Sedlica - BUS (410 m n.m.)(červená zn.)--> Skládka pod Kýčerou(525 m n.m.)--> Temný vŕšok (838 m n.m.) Kremenec (1221 m n.m.)(modrá zn.)--> Wielka Rawka (1307 m n.m.)--> Kremenec (1221 m n.m.)(červená zn.)--> Čierťaž (1071 m n.m.)(zelená zn.)--> Nová Sedlica - BUS (410 m n.m.)Celkový čas: 08:30

Do Novej Sedlice sme sa odviezli autom až k informačnému stredisku Národného parku Poloniny, pri ktorom je výsek z 200 ročného tzv. Kucerovho duba. Ako sme sa doznedeli z informačnej tabule rástol na hore Gazdoraň, neďaleko dnes už vysídlenej a vodou zaliatej obce Starina a padol za obeť výstavbe vodárenskej nádrže. Keďže rástol veľmi blízko novej priehrady (v 1. pásme hygienickej ochrany vodnej nádrže) podľa daných predpisov musel padnúť, aby na jeho mieste mohli vyrásť ihličnany.

Vstup do národného parku Poloniny.

Napokon sme Ondrik, jeho brat Viktor a ja konečne vstúpili do ochranneného pásma národného parku Poloniny lesnou cestičkou obkľúčenou černicami a poloninskou kvetenou. Úzky chodník nás pomerne hustým bukovo-dubovým porastom po takmer 45 zaviedol ku Skládke pod Kýčerou (predsalen, ochutnávka tohtoročnej úrody lesných plodov zabrala pár minút), kde spočívalo drevo z národného parku. Stále po červenej značke sme pokračovali v ceste, dojem nám však kazili hlboké koľaje a rozbahnený terén, za ktoré vďačíme tažkým mechanizmom zvážajúcim drevo na skládku.

Gentiana asclepiadea - Horec luskáčovitý.

Koľaje nás doviedli až na miesto, kde prebiehala ťažba.

Ťažba dreva v národnom parku.

Po tomto horšom úseku sme prechádzali tmavým lesom, ktorý hustota olistenia starých stromov zahalila a len zriedka prenikli slnečné lúče.

Dryopteris filix-mas - Papraď samčia .

Prales Stužica ukazuje les vo všetkých štádiách vývoja, od malých semenáčikov až po práchnivejúcich obrov ležiacich často priečne na chodníku, obrastené machom či drevokaznými hubami.

Prales Stužica a jeden z ´OBROV´ zlomený v páse.

Pri riečke Stužica sme sa občerstvili a nakŕmili hladné komáre. Pokračovali sme chodníkom popri bystrine, kde možno rozoznať zvyšky pražcov a mostíkov niekdajšej úzkokoľajky (V roku 1940 sem bola vyvedená rozsiahla sieť lesných úzkokoľajných železníc).

Mostík a železničné pražce ako pozostatok úzkokoľajky.

Minimálne dvom členom nášho tímu asi po 50-tich minútach odľahlo, na dosah sme mali trojmedzie, Kremenec - hraničný bod Ukrajiny, Poľska a Slovenska. Po dlhom čase sme videli pokope viac ľudí, nakoľko zo Sedlice na vrchol sme stretli len troch.

Na Wielku Rawku sa pobral len Ondrík, nakoľko Viťo nemal obč. preukaz a ja som tradične disponovala otlakmi. Rozdelili sme sa, ja a Viktor sme pokračovali ďalej po hrebeni. Ondríka sme počkali na Kamennej lúke, vyhliadke na Wielku Rawku. Tu sme stretli aj skupinky poľských či českých turistov, zaujímavé boli ich mapy, na ktorých sa časy medzi jednotlivými stanoviskami príliž nezhodovali s našimi (Poliaci majú zrejme pozvoľnejšie tempo).

Výhľad z Kamennej lúky a hrebeň kde sa stredali úseky lesa a lúk s množstvom horcov a čučoriedok.

Cestou na Čierťaž (1071m) sme narazili na pomník padlému ruskému vojakovi A. Gladyšovi.Stále sme pokračovali po slovensko-poľskej štátnej hranici, až napokon po zelenej z Čierťaže až do Novej Sedlice strmším chodníkom. Pre dážď sme pridali do kroku až sme sa po niečo vyše hodinke ocitli pri rybníku nad Novou Sedlicou odkiaľ sme to k autu mali na skok.