Túra na Riabu Skalu

Turistický chodník:Nová Sedlica (390 m n.m.)--> Riaba Skala(1168 m n.m.)--> Čierťaž(1071 m n.m.)-->Nová Sedlica (390 m n.m.)Celkový čas: z Poľany 06:30 / zo Sedlice 07:30

Nová Sedlica - toď miesto začiatku i konca našej túry :). Ako je známe je to naša najvýchodnejšia obec. Autobus sem premáva zo Sniny vzdialenej 45 km. Často sa Vám stane, že v ňom necetuje nik okrem Vás a šoféra. Predsalen turisti navštevujúci Poloniny využívajú najčastejšie individuálnu dopravu. V posledných rokoch sa počet turistov zvýšil, pričom to už nie sú len dobroduhovia z Čiech, ale konečne aj Slováci. Najlepší komfort pre turistov z hľadiska ubytovacích kapacít a občianskej vybavenosti poskytuje spádová obec Ulič vzdialená od Novej Sedlice 12 km.

Ale späť k túre. Ako bolo už povedané začiatok trasy je v Novej Sedlici. Ak chcete ušetriť hodinu šlapania, je tu možnosť vyviesť sa autom k rázcestníku Poľana (mapa na konci článku). Tu je aj možnosť táborenia (v čase našej návštevy tu bol jeden stan). V roku 2002 až 2004 to bolo miesto konania rockového festivalu "Fest pod Kremencom".
Trasa vedie po asfaltke dlhou dolinou. Lemujú ju studničky (ako na obrázku vľavo). Bohužiaľ i tu sa veselo ťaží a to napriek tomu, že sme v národnom parku. Autá tu majú však zakázaný vjazd (je nutné povolenie). Po ceste sa nájde aj miesto na opekanie, v prípade ak máte hlad :) (na obrázku vyššie).

Asfaltka vedúca dolinou Zbojského potoka.

Medová baba.

Po asi hodine chôdze sme prišli na lúku, kde sa týčí socha Medovej baby. Socha je súčasťou Galérie monumentálnej sochárskej tvorby. Je vysoká 7,1 m a vyrobená zo sedemmetrového dobového kmeňa. Názov sochy je spojený s históriou - nazýva sa podľa Žofie Maťašovskej, jednoduchej skromnej ženy, ktorá sa tu v roku 1928 presťahovala z Poľska spolu so svojim manželom. Zatiaľ, čo on pracoval v lese, ona sa so svojimi dvoma dcérami takmer 25 rokov venovala včeláreniu. Starala sa približne o 80 úľov. Chýr o úspešnej včelárke a jej kvalitnom mede sa šíril rýchlo. Jej najväčšími odberateľmi boli vzdialené čokoládovne v Kolíne, ale i pernikárne v Pardubiciach. Spomienkou na ňu sa stala neďaleká drevená plastika, vytvorená v roku 2002 Marekom Žitňanom. V pozadí sa nachádza zrubový včelín, ktorý tu postavili tunajší lesníci v roku 1997.

Rybník na Zbojskom potoku.

Grófske chyžky (pri rybníku) dostali pomenovanie po grófke Leopoldine Serenyovej z Luháčovíc na Morave. Tá, ako vlastníčka tunajších lesov, tu dala vybudovať okolo roku 1910 poľovnícku chatu, dom pre služobníctvo a koniareň. Chata bola po nej pomenovaná ako "Leopoldina poľovnícka chata". Po druhej svetovej vojne bola časť rozobratá miestnym lesníkom avšak poľovnícká chata dodnes stojí v Novej Sedlici. V roku 1966 bol na blízkom potoku vybudovaný rybník (obrázok vyššie).

Asfaltka sa mení na spevnenú cestu. V pozadí Riaba Skala.

No a tu sme sa definitívne odpojili z cesty a vošli sme do NPR Riaba Skala. Chránené územie má výmeru 359,94 ha. Pôsobením geologických, geomorfologických, klimatických a biogeografických činiteľov v nadmorských výškach 1000 – 1188 m sa vytvorili výnimočné prírodné podmienky na rozšírenie významných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Pravdepodobne v postglaciálnom období sa odtrhol horský svah, vytvorila sa skalná stena s obnaženými čelami flyšových sedimentov, pieskovcov a ílovcov a na jej úpätí sa nahromadila obrovská balvanovitá sutina. Významnou súčasťou tohto územia sú horské lúky nad hornou hranicou lesa – poloniny.

Schodíky a mostíky na chodníku sú už staršieho dáta, avšak sú stále funkčné. Prechádzali sme serpentínami lemovanými jedľovo-bukovým a javorovým lesom s pralesovitou štruktúrou. Zvlášť vzácne sú sutinové spoločenstvá. Po hodine sme vystúpili až na vrchol Riabej skaly 1168 m.n.m .

Pohľad na hrebeň z vrcholu.

No a nižšie je video s panorámou.

Pohľad späť na Riabu skalu (1168 m.n.m ).

Kedže chodník vedie po poľsko-slovenskej hranici, je označený hraničnými stĺpikmi. Výhodou je, že sú očíslované. Ten na Riabej skale má číslo 150. Čierťaž (miesto, kde odbočíme z hrebeňa) má číslo 72. Takže každý turista hneď vie, koľko stĺpikov ho ešte čaká :D. Mimochodom Kremenec, kde sa stretáva ukrajinsko-slovensko-poľská hranica je označený číslom 1.

Po ceste sme natrafili na tri prístrešky. Jeden z nich mal dokonca pravidlá užívania. Pobavil nás hlavne bod číslo 6.

Spomínaný prístrešok, kde radšej medvede nekŕmte :D.

Vrch Čelo 1158 m.n.m .

Na hrebeni.

No a potom ako sme minuli vytúžený stĺpik číslo 72 (pri rázcestníku Čierťaž), odbočili sme na zelenú značku. Prudkým klesaním sme zišli na lúku (obrázok nižšie).

Obišli sme vrch Príkry z pravej strany a stálym klesaním sme došli až k rázcestníku Poľana, kde dnešná túra začala.

Lúka pri Poľane.

A tu zrazu nemilé prekvapenie. Mostík, ktorý bol minulý rok(2011) funkčný, nebolo možné využiť. Našťastie potok nebol moc hlboký a tak sme ho prebrodili (kto mal vibramy aj suchou nohou :D).

Odporúčania a varovania: Výlet patrí medzi náročnejšie, pretože Vám zaberie viac ako pol dňa. Dá sa však vpohode zvládnuť.