O meste
Počet obyvateľov:8 785 |
Kraj:Bratislava |
Okres: Pezinok |
Geomorfologický celok: Podunajská pahorkatina |
Rozloha:49,62 km2 |
Nadmorská výška:175 m.n.m. |
Výlety v oblasti
MAPA OBLASTI:
VYBERTE REGIÓN
NAJNOVŠIE NA SPOZNAJ.EU
POTREBUJETE PORADIT?
Neviete kam, ako? Chcete sa dozvedieť viac o výletoch? Chcete sa poradiť pred cestou? Napíšte do diskusie, radi poradíme.
VYCHUTNAJTE SI PANORAMY
PRIDAJTE SI NAS
KONTAKTUJTE NAS
V prípade návrhu na spoluprácu napíšte mail na admin@spoznaj.eu
NEFUNGUJE? CHYBA?
Našli ste neaktuálne informácie, chybu alebo neplatný odkaz? Napíšte nám na admin@spoznaj.eu
Modra je výnimočné mesto obklopené vinohradmi, nachádzajúce sa na úpätí malokarpatského hrebeňa. Je jedinečná svojou históriou, kultúrou a v neposlednom rade i prírodným bohatstvom.
Svoju stopu tu zanechalo mnoho významných osobností ako Ľudovít Štúr, Samuel Zoch i básnici Ján Kalinčiak, Ján Smrek a Vincent Šikula. V roku 1991 bolo jej historické jadro vyhlásené za pamiatkovú zónu.
Najstarším hodnoverným písomným prameňom je listina Bela IV. z roku 1256. Je v nej uvedené, že v „dedine“ Modra sa nachádzajú ľudia, ktorí platia hradu peňažnú dávku 5 ponderov. Predpokladá sa, že išlo o vinohradníkov alebo baníkov.
Na začiatku 14. storočia, po vymretí rodu Arpádovcov, bol zemepánom Modry Matúš Čák Trenčiansky. Až do svojej smrti vládol na mnohých majetkoch a panstvách v Bratislavskej stolici. Ako skutočné mesto však bola ustanovená až výsadnou listinou z roku 1361, ktorá ju povyšovala na poddanské mesto uhorskej kráľovnej.
Modra kedysi a dnesUž v tomto období bolo základom hospodárstva mesta rozvinuté vinohradníctvo. I vďaka bohatstvu z vína sa Modra na začiatku 17. storočia zaradila medzi najvýznamnejšie uhorské kráľovské mestá.
Obyvatelia Modry museli vybudovať hradby ako podmienku udelenia privilégií slobodného kráľovského mesta Rudolfom II. Mesto sa tak muselo výzorovo prispôsobiť ostatným uhorským kráľovským mestám.
Súčasťou vinohradníckeho mesta je preto aj kruhovitá obranná veža zvaná Červená, ktorá dnes slúži ako Galéria národného umelca Ignáca Bizmayera, významného majstra európskej keramiky.
S prehliadkou historického centra Mordy je dobré začať na Štúrovej ulici v priestore námestia pri súsoší Ľudovíta Štúra pre dobrú orientáciu.
Súsošie Ľudovíta Štúra – Socha Ľudovíta Štúra v popredí symbolizuje jeho vedúce postavenie v období Slovenského národného obrodenia. Bočné súsošia predstavujú Štúrových najbližších spolupracovníkov a symbolické postavy dobrovoľníkov revolúcie 1848/1849.Pamätník spolu s kostolom sv.Štefana sú dominujúcimi objektmi tejto časti námestia.
Farský kostol sv. Štefana kráľa bol postavený na mieste staršieho kostolíka sv. Barbory. V 17. storočí bola pred neho postavená mestská veža, tiež zasvätená svätej Barbore. Keďže kostol prestal mestu kapacitne vyhovovať, bol zbúraný a na jeho mieste bol postavený nový. Pôvodná mestská veža však zostala zachovaná a dnes slúži ako kostolná veža kostola sv. Štefana kráľa.Kulisu dotvárajú priečelia pôvodných prízemných vinohradnických domov spolu s niekoľkými jednoposchodovými domami bohatších mešťanov. V pivniciach týchto domov sa skladovalo a vyrábalo kvalitné modranské víno.
Spomínané prízemné domyHornú časť námestia ohraničuje Horná brána - jediná zachovaná.
Na Dolnej ulici nájdeme v pomerne malom priestore, kde kedysi stála dolná brána, mnoho pamiatok. Sú to najmä slovenský evanjelický a nemecký evanjelický kostol, kaplnka Márie Snežnej.
Medzi kostolmi stojí učupená stará slovenská evanjelická fara, ktorá sa stala útočiskom pre Ľudovíta Štúra.
Priamo v centre Modry sa nachádza Múzeum Ľudovíta Štúra, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea. Sídli v modrom domčeku, ktorý patril rodine manželky Karola Štúra, Ľudovítovho brata. Práve v ňom Štúr strávil väčšinu času.
Prisťahoval sa sem po smrti brata, aby pomohol švagrinej s výchovou siedmich sirôt. Napokon v tomto dome 12. januára 1856 aj zomrel.
Tomuto obdobiu je venovaná Pamätná izba Ľudovíta Štúra, pripomínajúca jeho posledné roky života a okolnosti tragickej smrti. Veľkým lákadlom je hlavná expozícia s názvom Ľudovít Štúr – od štúdia k činom, ktorá predstavuje jeho život a diela v konkrétnych historických súvislostiach.
Vstupné: Expozícia Ľudovít Štúr - od štúdia k činom, Múzeum slovenskej keramickej plastiky a Galéria Ignáca Bizmayera: riadne vstupné 2,- €, zľavnené vstupné 1,- € Pamätná izba: riadne vstupné 1,- €, zľavnené vstupné 0,50 €
Otváracie hodiny: Ut-Pi 8.30 - 16.00 01.04.-31.10.: + So 9.00 - 15.00
Pri myšlienke na Modru si každý iste vybaví modranskú keramiku, ktorá kedysi zdobila steny mnohých kuchýň.
Málokto však vie, že prvotným impulzom bolo vinohradníctvo, ktoré si vyžadovalo výrobu hlinených nádob a pohárov na víno. Na základe tejto požiadavky vznikol v 17. storočí hrnčiarsky cech. V Modre pôsobilo množstvo vynikajúcich majstrov keramiky, preto táto keramika získavala najvyššie ocenenia na medzinárodných výstavách.
Malokarpatská vínna cesta predstavuje ponuku celoročného programu najrôznejších podujatí spojených s pestovaním viniča a výrobou vína.
Myšlienkou tejto vínnej cesty je prepojenie vína, krajiny, histórie a gastronómie v oblasti medzi troma menšími mestami – Pezinok, Modra a Svätý Jur. Víno z najväčšej vinohradníckej oblasti chutilo už šľachticom vo Viedni a v Bratislave, teda hlavnom meste Uhorska.
Túra alebo vzhľadom na náročnosť skôr prechádzka na Veľkú homoľu patrí k obľúbeným cieľom Bratislavčanov, Trnavčanov či obyvateľov Malokarpatských mestečiek a obcí. Nás tu odporučili pracovníci TIC Modra. Čítajte ďalej
Autori: Spoznaj.eu, Modra.sk