Vážska cyklomagistrála 2. časť

Vážska cyklomagistrála patrí medzi najdôležitejšie cyklistické komunikácie na Slovensku. Spája Kysuce a Horné Považie so Stredným a Dolným Považím. Jej dĺžka sa podľa rôznych zdrojov líši, my sme napočítali 167km na trase Starhrad (okres Žilina) - Madunice (okres Hlohovec). V článku Vám prinášame jej druhú časť z Nemšovej pri Dubnici nad Váhom až do Maduníc v okrese Hlohovec. Táto časť pozostáva z dvoch úsekov.

Cyklistická trasa: 1.úsek Nemšová--> Trenčín--> Nové Mesto nad Váhom
2.úsek Nové Mesto nad Váhom--> Piešťany--> Madunice
Celková vzdialenosť: 76 km

Takže začiatok druhej polovice trasy sme si stanovili v Nemšovej. Po pár kilometroch cesty prichádzame k Skalke nad Váhom - najstaršiemu pútnickému miestu na Slovensku. Nachádzajú sa tu dva významné objekty, a to kostolík a kláštor niekdajšieho opátstva sv. Benedikta na Veľkej Skalke, kde žili v 10. a 11. stor. pustovníci Sv. Svorad a Benedikt a barokový kostol sv. Svorada a Benedikta na Malej Skalke.

Kostolík a kláštor na Veľkej Skalke.

Barokový kostol sv. Svorada a Benedikta na Malej Skalke.

Po miernom výstupe k Malej Skalke nasledoval krásny zjazd až do Trenčína k Váhu. Onedlho sme sa napojili na asfaltku na hrádzi, až kým sme neprišli k železničnému mostu, ktorým sme prešli na druhú stranu Váhu do mesta. Na železničnom moste je lávka aj pre peších, takže sa nemusíte báť vlakov.

Výhľad na rieku Váh.

Synagóga a Trenčiansky hrad .

V Trenčíne sme mali na pláne obed, nenašli sme však žiadnu vhodnú reštauráciu. Nakoniec sme si sadli na terasu a objednali sme si cesnakovú polievku, ktorá nebola bohviečo. Astronomické ceny jedál a nápojov nás odradili si kúpiť ešte niečo iné pod zub. O meste a hrade máme na stránke zvlášť článok, nebudeme sa nimi preto teraz zaoberať.

Potom ako sme sa občerstvili, zamierili sme opäť na hrádzu pri Váhu.

Hrádza za Trenčínom.

Povrch na hrádzi sa časom zmenil z asfaltového na spevnený. Bol riadny úpek, a tak sme boli radi, že sme zišli po asi 10 km na vedlajšiu cestu v Opatovciach. Cez Trenčianske Stankovce sme pokračovali až pod hrad Beckov.

Chmelnice za Trenčianskymi Stankovcami.

Cesta prechádza občas lesom, ktorý je nám príjemným osviežením. Onedlho sme dorazili do Beckova.

Beckovský hrad.

Prvá písomná zmienka o hrade Beckov pod názvom Castrum Blundix („Hrad Bludište“) sa nachádza v listine nitrianskeho župana Tomáša z roku 1208. Názov hradu uvádzaný v historických prameňoch sa v priebehu niekoľkých storočí postupne menil. Kamenný hrad bol pravdepodobne postavený v polovici 13. storočia. Mal slúžiť na obranu severozápadných hraníc Uhorského Kráľovstva. Jeho veľmi dobrú obranyschopnosť preukázala i skutočnosť, že nebol dobytý ani Tatármi počas ich vpádu do Uhorska v roku 1241.

Najvýznamnejšie obdobie z hľadiska rozvoja hradu sa začalo rokom 1388, keď uhorský kráľ Žigmund Luxemburský za verné služby daroval hrad šľachticovi poľského pôvodu Stiborovi zo Stiboríc. Stibor, ktorý bol jedným z najvplyvnejších kráľových poradcov a vlastnil (spravoval) na Slovensku cca 20 hradov, prebudoval Beckovský hrad na honosné rodinné sídlo v gotickom štýle. Boli postavené nové reprezentatívne hradné objekty, vrátane kaplnky s bohatou architektonickou a maliarskou výzdobou. V roku 1729 následkom požiaru, ktorý pohltil interiér a strechy, bol hrad zničený a postupne sa z neho stali ruiny.

V blízkosti hradu sa nachádza náučný chodník, ktorý sme dávnejšie absolvovali.

Skalka pri Beckove.

Asi dva kilometre za Beckovom sme spozorovali chránenú prírodnú pamiatku Skalku pri Beckove, ktorú tvorí vápencový tvrdoš vyčnievajúci 15 m nad okolím z nivy Váhu, vzniknutý na rozhraní treťohôr a štvrtohôr. Prešli sme ponad dialnicu a zakončili túto časť pri Zelenej Vode.

2.úsek: Nové Mesto nad Váhom--> Piešťany--> Madunice

Druhá časť trasy začína na Zelenej Vode pri Novom Meste nad Váhom. Pokračovali sme teda v smere do mesta, ale pred mostom ponad Biskupický kanál sme odbočili vľavo na ľavý breh spomínaného kanála. Treba dávať pozor, aby ste neodbočili skôr a neurobili si zachádzku ako my. Cesta mala asfaltový povrch neskôr spevnený.

Vážska cyklomagistrála pri Novom Meste nad Váhom.

Po štyroch - piatich kilometroch cesta prechádza na pravý breh a pokračuje ním až do Piešťan a celý čas má asfaltový povrch.

Biskupický kanál.

Vážska cyklomagistrála.

Asfaltka vedúca do Piešťan, na ktorej sme nestretli počas pracovného týždňa ani jedno auto.

Kolonádový most v Piešťanoch.

ÁÁÁ Piešťany. A samozrejme množstvo kúpeľných hostí promenádujúcich sa na nábreží.

Cyklotrasa po nábreží.

Hneď za Piešťanmi sa nachádza vodná nádrž Sĺňava, okolo ktorej vedie cyklotrasa.

Smerovníky pri Sĺňave.

Popri brehu sa nachádza množstvo bufetov.

Na tomto mieste treba dávať POZOR, pretože tu sa odbočuje z hrádze dole. My sme samozrejme odbočku prehliadli a zašli sme až k priehradnému múru. Ak sa dostanete až sem je jasné, že ste odbočku minuli. Vrátili sme sa pár stoviek metrov naspäť a našli sme teda odbočku. Pobavila nás veľkosť tabuľky upozorňujúcej na smer cyklotrasy.

Počas putovania celou Vážskou cyklomagistrálou sme prechádzali okolo množstva rybníkov a chatových oblasti. Tu je jeden z rybníkov nachádzajúci sa pri Drahovciach.

Cesta popri hrádzi tesne pred Madunicami.

Cyklomagistrála mala prejsť na krátko na pravý breh, my sme však odbočku prehliadli. Neskôr sa vrátila na pravý breh, takže sme sa dostali opäť na ňu. Pohľad na neďalekú atómovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach nám napovedal, že sa blížime k záveru celej cyklomagistrály.

Kostol v Maduniciach.

V Maduniciach Vážska cyklomagistrála končí. Čakali sme tu nejaké tabule informujúce o tomto fakte, avšak márne. Z Maduníc je to asi 4 km do Leopoldova, kde stojí takmer každý rýchlik.

Odporúčanie a varovanie: Zdatnejší cyklisti zvládnu aj celú dĺžku (76 km) tejto časti Vážskej cyklomagistrály, tí menej zdatní si môžu vybrať jeden úsek. Celá cyklotrasa vedie v drvivej väčšine po asfalte a nie ste na nej konfrontovaný s autami, a preto ju vrelo doporučujeme.