Náučný chodník Vršatecké bradlá (okolo Vršatca)

Turistický chodník: Vršatec, ch. (725 m n.m.) --> Chmeľová, s. (830 m.n.m.) --> Chmeľová (925 m.n.m.) --> Chmeľová, s. (830 m.n.m.) --> S. Chotuč (620 m n.m.) --> Vršatské Podhradie (660 m n.m.) --> Vršatec, ch. (725 m n.m.) Celkový čas: 03:00

Ak zavítate do Vršatca môžete sa tešiť na takéto výhľady

Nástup na trasu

Náučný chodník Okolo Vršatca (kedysi Vršatecké bradlá), nadväzuje na tradíciu náučného chodníka, ktorý tu bol už v 80.rokoch. Od roku 2010 je chodník okružný a vybavený 10 informačnými panelmi, ktoré Vás prevedú prírodou Bielych Karpát. Počas 3 hodín uvidíte pozostatky hradu Vršatec, krásne vápencové bradlá, výhľady, pralesový typ lesa ale aj krásne lúky.

Motorizovaný turisti sa dostanú až na parkovisko pod bradlami. Ostatní môžu využiť autobus premávajúci do Vršateckého Podhradia.

Nástupné miesto na chodník si môžeme určiť na parkovisku pod bradlami nad obcou Vršatecké Podhradie. Privíta nás tu info panel č.9.

Krásny výhľad

Už tu sa naskytá krásny pohľad na Považské podolie. Pozorné oko ľahko identifikuje mestá Ilava, Dubnica nad Váhom, Biskupický kanál či dialnicu D1. Nad širokou dolinou Váhu sa dvíhajú do výšky Strážovské vrchy. Najvýraznejší a ľahko identifikovateľný je Vápeč, za ním je jasne najvyšší vrch Strážov. V pozadí obvykle jasne vidno malofatranský Kľak.

Rýchlo sa presunieme po asfaltke na parkovisko pred hotel, kde Náučný chodník Okolo Vršatca začína (na mape číslo 1). Trasa je pekne značená preto isto nezablúdite. A hneď zo začiatku stúpa pekne prudko do sedla Chmeľová. Miestne kroviská sú prírodzeným domovom 65-tim druhom mäkkýšov, 84-om druhom pavúkov. Niektoré z nich sa vyskytujú iba tu, preto sú miestne biotopy veľmi vzácne.

V skalách hniezdi veľké množstvo vtákov, medzi nimi vzácny Sokol sťahovavý. Tento dravec pri strmhlavom lete sviští krajinou 300 kilometrovou rýchlosťou.

Ak uvidíte túto skalu po pravej strane ste v v sedle Chmeľová

Zdržanie 40 minút, ktoré stojí za to

Sedlo Chmeľová nie je označené. Spoznáte ho však jednoducho podľa skaly na obrázku vyššie a podľa toho, že ste prestali stúpať. Ak sa chcete pokochať výhľadmi z vrchu Chmeľová, treba hladať chodník vedúci doľava. Po 15 minútach sa už kocháme výhľadmi.

Hrad Vršatec a bradlá z Chmeľovej Považie

Na vrchole Chmeľovej fotíme český pár na oplátku fotia oni nás. Fučí tu ostošesť preto sa schovávame za chatkou.

Po chvíli schádzame späť do sedla Chmeľová a pokračujeme náučnym chodníkom. Krásny bukový les pralesového typu voňal drevom a hubami. Väčšina stromov rástla na suťoviskách a kde tu sa našli aj obrovské exempláre zrútených balvanov zo skál.

Ako sme sa dozvedeli okrem bučín tu nájdeme aj javor, jaseň a jedľu. Človek nevhodne zasiahol do skladby lesa tým, že tu nasadil aj cudzorodú borovicu čiernu, ktorá okysľuje pôdu a spôsobuje ochudobnenie bylinného podrastu.

Bukový prales

Chodník ďalej klesal, čo sa nám samozrejme moc nepáčilo, pretože to čo naklesáme musíme neskôr zase nastúpať.

Vršatecké bradlá boli kedysi spásané dobytkom

Typické Biele Karpaty...

Najväčším ochranárskym problemom Bielych Karpát je zarastanie pôvodných pasienkov odolnejšími trávami, neskôr kroviskami až nakoniec pôvodným lesom. Z hľadiska biodiverzity sú pasienky v symbióze s lesmi oveľa bohatším ekosystémom.

Zaujímavé sú Bielokarpatské staré ovocné odrody jabĺk a hrušiek. Vyznačujú sa odolnoťou voči škodcom a nevyžadujú si postreky. O ich záchránu sa snaží Správa CHKO Biele Karpaty.

Červenokamenské bradlo

Červenokamenské bradlá chránime už od roku 1969 najvyšším stupňom ochrany podobne ako Vršatecké bradlá. Miestne ekosystémy su veľmi príbuzné tým Vršateckým. Uprostred obrázka vidno krásne vypreparované skaly z vápenca, ktoré odolali vonkajším vplyvom, pričom ich treťohorný obal sa už rozpadol. Preto ostali vo forme skalných ihiel či iných bizardných tvarov.

Od výhľadu na skaly v červenokamenskej doline sme prešli lúkou až kým sme neprišli k asfaltke, ktorá nás prudkým stúpaním zaviedla do sedla Chotuč. Po dalších cca 30 minútach sme doazili naspäť k motorke zaparkovanej nad obcou Vršatecké Podhradie.

Vršatecké bradlá kedysi

Vršatecké bradlá dnes

Nezabudnite na hrad

Netreba opomenúť Vršatecký hrad, ktorý nájdeme ukrytý v skalách. Cesta k nemu zaberie iba 10 minút. Pre zobrazenie článku o hrade Vršatec kliknite na odkaz nižšie.

Prírodné rezervácie: Vršatské bradlá (82,39 ha, Ilava, 1970) Najvýraznejší a najvyšší skalný bradlový hrebeň na Slovensku (550 - 830 m) patrí k najpôsobivejším krajinným scenériám. Vápencový masív z obdobia jury vypreparovaný selektívnou eróziou z vrchnokriedo-vých slieňovcov a paleogénnych vrstiev so zachovanými skalnými a lesnými spoločenstvami teplomilných a horských druhov rastlín (púpava Hoppeho, lomika-meň vystupujúci) a živočíchov. Lokalita je jediným náleziskom všivca chochlatého na Slovensku.

Vršatské hradné bralo (12,05 ha, Ilava, 1986) Pôsobivé vápencové bradlo so zrúcaninou stredovekého hradu, zachovanými teplomilnými skalnými a lesnými spoločenstvami a s výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Lokalita je významná aj z paleontologického hľadiska. Na brale sa zachovali ruiny hradu z 13. storočia (súčasť reťaze kráľovských považských strážnych hradov).

Územia Európskeho významu: Vršatské bradlá (283,93 ha, Ilava, SKUEVo373) Územie je navrhované z dôvodu ochrany:

- biotopov európskeho významu: Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy, Lipovo-javorové sutinové lesy, Vápnomilné bukové lesy, Bukové a jedľové kvetnaté lesy, Nesprístupnené jaskynné útvary, Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou, Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa, Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží, Dealpínske travinno-bylinné porasty, Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi;

— druhov európskeho významu: popolavec dlholistý, roháč obyčajný, fuzáč alpský, spriadač kostihojový, ohniváčik veľký, kunka žltobruchá a netopier obyčajný.

Použitá literatúra pri charakteristike chránených území: Lacika, J.: Chránené krajinné oblasti. 1.vyd. Bratislava : Dajama, 2009. 128 s. ISBN 978-80-89226-29-0