Salatín (1630 m n.m.)

Chodník: Železnô (990 m n.m.)(zelená zn.)--> Ráztocké s. (1234 m n.m.)(červená zn.)--> Salatín (163 m n.m.)--> Ráztocké s. (1234 m n.m.)(zelená zn.)--> Železnô (990 m n.m.) Celkový čas: 04:15

Salatín menej známy nízkotatranský vrchol, (rovnomenný nájdete aj v Roháčoch), kraľuje severne od hlavného hrebeňa Nízkych Tatier na dolnom Liptove. Prístup naň je možný z Ludrovej, Liptovskej Lužnej, ale aj z osady Železnô, ktorú sme si vybrali vzhľadom na najmenšiu časovú náročnosť.

Kedysi vychýrené Železnô

V krásnej lesnej kotline v južnej časti Ľupčianskej doliny v nadmorskej výške 970 metrov leží dnes Detská ozdravovňa Železnô. Je známa aj vďaka alkalicko-zemito-železitá kyselke s liečebnými vlastnosťami, ktorá tu pramení. V minulosti Železnô často navštevovali aj hostia z Rakúska, Nemecka a Maďarska, najmä pre peknú polohu a romantické okolie.

P.O.Hviezdoslav napísal v Železnom časť Hájnikovej ženy a často tu hrával aj slávny cigánsky primáš Jozef Piťo. Neskôr sa v Železnom vybudovalo preventórium TBC pre školskú mládež, jediné svojho druhu u nás. O výstavbu Železného sa najviac zaslúžil MUDr. Ivan Stodola, známy vedec a spisovateľ.

Chodník a zároveň zvážnica dreva

Zo Železného sme sa kúsok vrátili po asfaltke smerom na Partizanskú Lupču a tu sme našli zeleno značenú trasu smerujúcu dolinou potoka Malé Železné.

Národný park Nízke Tatry

Akonáhle chodník opúšta dolinu stúpa prudko cca 300 metrov, potom pokračuje pozvolne až do Ráztockého sedla.

Salatín

Tu sa nám odkrýva cieľ - Salatín. Ten pripomína nápadne malofatranský Rozsutec, nielen svojou výškou, ale aj geoelogickým zložením a tiež pestrosťou druhov rastlín.

Ráztocké sedlo

Stúpame

Vstup do lesa z Ráztockého sedla je lemovaný krásnymi starými stromami. Všade cítiť kvitnúci medvedí cesnak.

Prales

NPR Salatín

Prales s výmerou takmer 25 ha je územne chránený v rámci NPR Salatín od roku 1982 a so širokým okolím je súčasťou územia európskeho významu SKUEV0197 Salatín a Národného parku Nízke Tatry. Za zachovanie do súčasnosti vďačí iba svojej neprístupnosti.

Výhľady z chodníka

Nad roklinou Hučiaky, obkolesenej z troch strán strmými vysokými skalnými stenami, nájdeme jedľovo-bukový prales (bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy) s dominanciou jedle, ktorá tu spolu so smrekom dosahuje úctyhodné rozmery (priemer aj nad 1,2 m).

Popri dominantnej jedli tu svoj životný priestor našli buk, smrek, javor horský. V skalnatých dolinkách nájdeme lipovo-javorové sutinové lesy, na strmých skalných stenách porasty reliktného charakteru (reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy) s množstvom ďalších drevín (smrekovec, borovica, breza bradavičnatá, tis, osika, vŕba sliezska, borievka...).

Pohľad do Ráztockého sedla

Na zachovalé vegetačné spoločenstvá sú viazané typické druhy karpatskej fauny, v rámci NPR Salatín bolo zaznamenaných viacero vzácnych druhov. Roklina Hučiaky, ako aj celá rezervácia, je známou lokalitou vzácnej flóry (stračia nôžka tatranská, lomikameň pozmenený, lomikameň sivý, medvedica lekárska, astra alpínska, bradáčik srdcovitolistý...).

Takmer všetky okolité lesy v NPR i mimo nej boli v dávnejšej minulosti vyrúbané, značná časť i využívaná na pastvu, v súčasnosti v nich prebieha pomalá samovoľná obnova pôvodnej drevinovej skladby a štruktúry lesných fytocenóz. Prihliadnuc na tento fakt má tento prales mimoriadny význam ako zachovalá ukážka pôvodných lesov.

Na vrchole

Prudké asi hodinové stúpanie končí na rázcestníku červenej a zelenej značky. Z tohoto miesta je aj najkrajší výhľad. Samotný vrchol je cca 2 minúty po zelenej značke (nie po červenej ako sme sami zistili).

Z vrcholovej kóty výhľady moc neohúria, keďže vrchol je plochý. Musíme prejsť na výhľadové miesto neďaleko, kde je vidno Chočské vrchy a Západné Tatry.

Osada Magurka a vrch Ďurková 1742 m n.m.

Najkrajšie pohľady a aj miesto na oodych je na lúke pri rázcestníku červenej a zelenej značky.

Pekne sme sa napiknikovali a hurá naspäť.