Výstup na Chabenec 1955 m n.m.

Turistický chodník: Magurka (1035 m n.m.)(zelená zn.)--> S. Ďurkovej (1730 m n.m.)(červená zn.)--> Chabenec (1955 m n.m.)--> S. Ďurkovej (1730 m n.m.)(zelená zn.)-->Magurka (1035 m n.m.) Celkový čas: 05:35 (v zime 07:00)

1/2014Januárové počasie v roku 2014 bolo nadpriemerne teplé a bez snehu. Výnimkou bol deň, kedy sa naša 5-členná skupina vybrala do Nízkych Tatier. V tento deň denná teplota vzduchu nepresiahla -10 stupňov, našťastie bolo takmer bezvetrie.

Najlepšia cesta na Chabanec

Túru sme započali v banskej osade Magurka, ktorá patrí obci Partizanská Lupča. Cesta je úzka a v zimnom období sa moc neudržiava. No napriek tomu sme bez problémov dorazili až tu.

Zaparkovali sme pred mimoriadne vzácnym objektom - banským kostolíkom. V jeho veži sa zachoval dodnes aj obrovský rapkáč, ktorý bolo počuť široko - ďaleko. Kedysi ním zvolávali baníkov do práce a ohlasovali koniec "šichty", ale používali ho aj pri iných príležitostiach.

Banská osada Magurka, v pozadí vrch Salatín

Bohatstvo ukryté v lesoch

Magurka bola založená už v 14. storočí v rámci baníckeho podnikania v jej okolí. S dolovaním zlata sa započalo asi v roku 1250.

Zlato sa dolovalo podľa starého systému, vodné stupne a ručné vymývanie, neskôr vymývanie strojné. V roku 1860 sa tu začali stavať domy a v roku 1888 tu pracovalo 250 baníkov.

V tom istom roku objavili na Magurke antimón. Ročne sa tu vyťažilo 10-11 kg zlata, také isté množstvo striebra a 3000 - 4000 m3 antimónu. Najväčšia bola šachta Kilian - 3 km dlhá, Ruseger merala 1600 m, Ritterstein 1400 m. Ostatné boli kratšie.

Koniec ťažby

Vyrobený materiál sa odvážal do Ružomberka, len neskoršie postavili lanovú dráhu od štôlní ku vstupom. Táto zdĺhavá práca bola príčinou, že výroba bola oveľa drahšia ako výnosy z ťažby a tak v roku 1923 zastavili ťažbu navždy. Stroje previezol štát do Banskej Štiavnice, budovy sa odpredali a tak na Magurke ostalo len pár rodín. V roku 1928 mala Magurka 20 domov a 75 ľudí.

Šlapeme z Mestskej hory 1529 m n.m. do sedla Ďurková

Sedlo Ďurková 1730 m n.m. na dosah

V sedle Ďurková 1730 m n.m.

V oblakoch

V momente, keď sme vyšli do sedla Ďurková, ocitli sme sa v hutej hmle a silnejšom vetre. Zuzka, Juro a Majka sa tu rozhodli otočiť späť, pretože nebolo zaručené, že po hodinovom šlapaní na Chabenec niečo uvidíme okrem hmly.

Už sa zdalo, že z výhľadu nič nebude. A vtom...

Tesne pod vrcholom Chabanca už iba vo dvojici

Výhľady..

Sneh na hrebeni bol tak vyfúkaný, že sa premenil na ľad, preto si chôdza po ňom vyžadovala veľkú opatrnosť. Výhodou sú mačky.

Párik so psom, ktorý sme stretli na vrchole

Chabanec 1955 m n.m.

Chabanec je šiestym najvyšším vrcholom Nízkych Tatier a patrí do ich ďumbierskej časti. Táto časť pohoria je charakteristická glaciálnym (ľadovcovým) reliéfom na jeho severnej strane. Tak ako na severnom úpätí Ďumbiera tak aj tu sú vytvorené ľadovcové kotly a doliny v tvare písmena U odborne nazývané trógy. Na južnej strane v doline potoka Lomnistá sa vyvinul v poslednej ľadovej dobe malý firnový ľadovec ako jeden z mála s južnou expozíciou v Nízkych Tatrách.

Jedna horalka, pár dúškov čaju a rýchlo späť

Žiarska hoľa 1841 m n.m. vľavo na obrázku

Oblaky prevaľujúce sa cez hrebeň

Opäť sa na chvíľu vyčasilo

Zo sedla Ďurková

Cesta domov

Pohľad späť

Ďurková 1750 m n.m. vpravo na obrázku

Odporúčanie a varovanie: V zimnom období treba mať na pamäti, že podmienky na Nízkotatranskom hrebeni sú náročné. Pri vetre na odkrytých miestach tela hrozia do pár desiatok minút omrzliny. Pri slnečnom počasí vás može slnko odrážajúce sa od snehu spáliť. Pohyb po zľadovatelených chodníkoch uľahčia mačky. V žiadnom prípade netreba schádzať z tyčového značenia pretože pri náhlych zmenách počasia sa môžete ocitnúť v hmle a potom je viditeľnosť minimálna. Okrem toho mimo chodníkov môžete naraziť na nestabilné snehové dosky, ktoré môžu mať za následok spustenie lavíny. Pod sedlom Ďurková sa nachádza utulňa.

Mapa spolu s lavínovými dráhami.