Komárno Stará a Nová pevnosť

10/2013 Unikátny komplex zachovaných pevností, bášt a opevnení v Komárne a priľahlom Komárome nemá obdobu v celej strednej Európe. Možno aj preto sa uvažuje nad zapisom do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. My sme ho navštívili a zistili sme, že kompetentní majú čo robiť, aby sa k vytýčenému cieľu dostali. Ale pekne po poriadku, ako to celé začalo...

Strategické Komárno

Vďaka jej výhodnej geografickej polohe územie Komárna už aj v stredoveku bolo dobre chrániteľné. Archeologické výskumy dokazujú prítomnosť Avarov, Keltov a Rimanov.

Ako jedno z mála miest sa dokázalo ubrániť aj v období tatárskych vpádov. V roku 1265 kráľ Belo IV. povýšil osídlenie Komárna na mesto a jeho obyvateľom udelil také isté práva, aké mali obyvatelia Budína.

Počas kraľovania Mateja Korvína Komárno rozkvitalo. Matej dal postaviť prekrásne renesančné paláce, pričom staviteľov viedli hlavne umelecké hľadiská, zdokonaľovanie opevnenia bolo len druhoradé.

Turecká hrozba mení hrad na pevnosť

Vývoj na konci 15. storočia dokázal, že stredoveké hradby už nie sú schopné odolávať delostreleckej paľbe. Nutnosť modernizovania sa ukázala v r. 1527, kedy vojská Ferdinanda I. po poldňovom ostreľovaní hradieb obsadili pevnosť, v ktorej sa bránil Ján Zápoľský. Cisár ihneď poveril obnovou zničeného hradu.

Po obsadení Budína Turkmi v r. 1541 bol Ferdinand I. nútený zdokonaľovať fortifikácie a budovať nové, modernejšie. Rozhodlo sa o výstavbe pevnosti, ktorá trvala desať rokov. Jarná povodeň v r. 1570 zapríčinila zrútenie prevažných časti hradieb. V r. 1572 – 1592 bola však znovu postavená.

Pamätná tabuľa

Rok 1550 na pamätnej tabuli nad bránou pevnosti podľa všetkého označuje rok stavby portálu. Tvar obvodových obranných zoskupení sa dodnes v podstate nezmenil. Pevnosť, situovaná v smere západ – východ bola odrezaná vodnou priekopou od mesta, mala päť bastiónov, z ktorých najdlhší (smerujúci na východ) slúžil na obranu sútoku Dunaja a Váhu.

Hlavná brána bola umiestnená bližšie k juhozápadnému bastiónu. Zo širokých a hlbokých priekop sa vypínali mocné kurtíny z kameňa. Zo zeminy, ktorú vyťažili z priekop, vybudovali zemný val, ktorý chránil pevnosť pred nízko lietajúcimi strelami. Dispozícia pevnosti bola taká, aby pod ochranou bočnej paľby kanónov umiestnených na vystupujúcich bastiónoch boli kryté kurtíny, celá šírka vodnej priekopy a bok i čelo susedného bastiónu.

V r. 1585 na ľavom brehu Váhu postavili palisádovú ohradu sv. Mikuláša a sv. Petra na pravom brehu Dunaja. Obe palisády boli vybudované pre 100 jazdcov. Ich úlohou bolo zadržanie útokov očakávaných z východu a z juhu.
Nová, zdokonalená a prebudovaná pevnosť zažila zaťažkávaciu skúšku v roku 1594, keď sinanský paša so stotisícovým vojskom celý jeden mesiac obliehal pevnosť bez úspechu.

Komárno buduje Novú pevnosť

V rokoch 1663-1664 padli do rúk Turkov Nové Zámky, čím sa obranná reťaz prelomila. Z tohto podnetu Leopold I. nariaďuje výstavbu dvoch pevností : pevnosti Leopoldov neďaleko Hlohovca, ktorá mala zabrániť tureckému prenikaniu na Považie a tzv. „Novú pevnosť“ v Komárne.

Výstavba Novej pevnosti trvala od r. 1663 do 1673. Bola na väčšej rozlohe ako Stará pevnosť, tiež v tvare päťuholníka a jej dva východné bastióny sa voľne pripájali za vodnou priekopou hlbokou 6 metrov k dvom západným bastiónom Starej pevnosti.

Stará pevnosť ostala v pôvodnom tvare tak, ako ju vybudovali v 16. storočí.

Keď sa Uhorsko oslobodilo spod tureckého jarma, aj v živote Komárna nastal podstatný prevrat. Zanikla dôležitosť hraničnej pevnosti a starostlivosť o údržbu pevnosti upadla na minimum.

Zemetrasenie v r. 1783, ktorého epicentrum bolo neďaleko od pevnosti, spečatil jej osud. Armádne veliteľstvo usúdilo, že oprava pevnosti nie je rentabilná a odvelilo z nej svoje vojská. Pozemok pevnosti daroval cisár Jozef II. mestu a budovy boli v r. 1784 predané na dražbe.

Útočisko pred Napoleonom

Vojnové udalosti v r. 1800-1805 usmernili pozornosť rakúskeho vojnového vedenia opäť na Komárno. V r. 1807 vojenskí inžinieri robia prieskumy, uskutočňujú potrebné merania, pripravujú plány a renovujú Ústrednú pevnosť. Pri tejto príležitosti vybudujú z tehál aj severozápadné krídlo Novej pevnosti.

Veľké náhlenie bolo naozaj potrebné, lebo už v nasledujúcom roku bola zrenovovaná pevnosť útočiskom panovníckeho dvora pred Napoleonom, ktorý obsadil Viedeň. V r. 1810 bola na nádvorí Novej pevnosti postavená obrovská kasáreň v tvare „U“, rovnobežne s kurtínami a na jej južnej strane postavili v roku l8l5 veliteľskú budovu.

Najväčší pevnostný systém v Rakúsko - Uhorsku

Ústredná pevnosť významnú úlohu zohrala aj v rokoch 1848-49, keď sa tu úspešne bránilo maďarské revolučné vojsko, pod velením generála Klapku, ešte vyše mesiaca po porážke hlavných revolučných síl pri Világoši.

Pevnosti a obranné línie (červená farba) na konci 18.storočia

Do konca 19. storočia sa v Komárne vybudoval najväčší, postavený pevnostný systém Rakúsko–Uhorskej monarchie, ktorý mal slúžiť pre dvestotisícovú armádu (najviac ich tu však bolo okolo 10 000).

Pevnosti a obranné línie (červená farba) v súčasnosti

Jednotlivými článkami opevnenia sú Ústredná pevnosť (Stará a Nová pevnosť), Vážske predmostie, Dunajské predmostie, Palatínska línia, Vážska línia, Monoštorská pevnosť a Igmándska pevnosť. Koncom 19. storočia však už nespĺňajú požiadavky účinnej obrany, stávajú sa zastaranými a zanikajú.

Dedičstvo po Červenej armáde

20. storočie sa však najväčšou mierou podpísalo na súčasnom stave objektov pevnostného systému. Za socializmu boli do predsunutých opevnení umiestnené rôzne priemyselné a poľnohospodárske prevádzky, v mnohých častiach boli situované skladové zóny, ktoré neprihliadali na hodnotu objektov, ale neraz ich neodbornými zásahmi poškodzovali.

Po roku 1968 umiestnené vojská Červenej armády. Tieto využívali objekty zväčša ako muničné sklady, či ubytovacie priestory, pričom nie je nutné spomenúť, že ich zároveň značne devastovali. V Komárňanskej Starej pevnosti takto prebúrali, či zamurovali niekoľko priestorov, hradby natreli na červeno a mnohé priestory pevnosti využívali ako skládky odpadkov.

V roku 1990 po páde socializmu došlo k uvoľneniu týchto priestorov. Avšak v období po odchode sovietskych vojsk a následnom obsadení priestorov československou armádou došlo v období 3 mesiacov k neustálej devastácii budov miestnymi občanmi. Títo poodnášali z pevnosti všetky cennejšie predmety a preto sa do dnešných čias takmer vôbec nezachoval hnuteľný invetár z pevnosti.

Prehliadka a naše dojmy

Prehliadku pevnosti zabezpečuje nezisková spoločnosť PRO CASTELLO. Pracovníci ochotne odpovedajú na všetky otázky a tiež poskytujú informačné materiály zdarma. Z celého komplexu sa podarilo zrekonštruovať iba vstupnú bránu do Novej pevnosti a vstupnú bránu do Starej pevnosti a niektoré časti opevnení. Najviac práce dalo podľa slov sprievodcov vyčistenie areálu od odpadu, ktorý sovietsky vojaci zvykli zamurovať. Napriek tomu, že areál vlastní mesto, objekty sa rozpadajú.

Zaslúži si pevnosť takýto osud?

Rozsiahly pevnostný systém, nachádzajúci sa v súčasnosti na území dvoch štátov má atribúty svetového významu a zasluhuje si byť chránený UNESCO-m, ako svetové kultúrne dedičstvo. To by však nemohol byť na Slovensku :)

Vstupné Komárno pevnosť:
Študenti, deti a dôchodcovia: 1,- €
Dospelí: 2,- €
Rodinný lístok (2 dospelí a ich deti) 4.- €
Otváracie hodiny Komárno pevnosť:
Utorok, streda, štvrtok a piatok: od 9.00, od 11.00 a od 14.00 hod.
Sobota a nedeľa len v mesiaci júl - august: od 11.00 a od 13.00 hod.