Výlety v oblasti
MAPA OBLASTI:
VYBERTE REGIÓN
NAJNOVŠIE NA SPOZNAJ.EU
POTREBUJETE PORADIT?
Neviete kam, ako? Chcete sa dozvedieť viac o výletoch? Chcete sa poradiť pred cestou? Napíšte do diskusie, radi poradíme.
VYCHUTNAJTE SI PANORAMY
PRIDAJTE SI NAS
KONTAKTUJTE NAS
V prípade návrhu na spoluprácu napíšte mail na admin@spoznaj.eu
NEFUNGUJE? CHYBA?
Našli ste neaktuálne informácie, chybu alebo neplatný odkaz? Napíšte nám na admin@spoznaj.eu
Hrad Devín je pomerne rozsiahly hrad v rovnomennej mestskej časti Bratislavy, ktorého zrúcaniny ležia nad sútokom riek Dunaj a Morava a zároveň na križovatke prastarých ciest - Podunajskej a Jantárovej.
Pohľad na hrad Devín z parkoviska pod ním. |
Vstupná brána do hradného komplexu. |
Hradná vyvýšenina bola osídlená už od neolitu (5000 až 3500 rokov p.n.l.), najmä však v dobe keltskej – mladšej dobe železnej. Počas rozkvetu Ríma, za vlády Trajána a Valentiana I., tu bola predsunutá rímska strážna stanica. Opevnenie na hradnom vrchu vybudovala tamojšia rímska posádka a bolo súčasťou hraničného obranného systému Rímskej ríše - Limes romanus (4. storočie p.n.l.). Hrad sa pod pomenovaním Dowina (čo znamená deva,dievča) spomína vo Fuldských análoch roku 864 n.l.
Smerom na hlavné nádvorie. |
Toto miesto býva spájané aj s menom kniežaťa Rastislava, ktorý tu nechal vybudovať mohutnú veľkomoravskú pevnosť. V 13. storočí postavili na hornom hrade pohraničnú kráľovskú pevnosť, ďalšie stavebné úpravy sa uskutočňovali v priebehu 15. – 17. storočia, kedy sa tu vystriedalo niekoľko majiteľov. V roku 1809 hrad zničili napoleonské vojská. Od 30. rokov 20. storočia sa na hrade s prestávkami realizuje archeologický výskum.
Hlavné nádvorie, v pozadí južné opevnenie hradného areálu a vľavo gotický portál v skalnom brale.V jednotlivých častiach sú vyznačené pôdorysy objavených starších stavieb. Na hlavnom nádvorí nájdeme najlepšie zachovanú rímsku architektúru na Devíne. Na základe stavebnej techniky sa môže datovať do 3. storočia - obdobia vlády dynastie Severovcov, s nasledujúcou prestavbou za vlády cisára Valentiniána I. (364 - 375), keď stavebná činnosť Rimanov na Devíne dosiahla vrchol.
Rímska stavba na hlavnom nádvorí v blízkosti hradnej studne.Hradnú studňu dali vykopať v 15. storočí páni z Gary. Je hlboká 55 m a má priemer 2,4 metra.
Tabuľka na mreži hradnej studne pobavila...hlavne jej pravá strana :D. |
Pri tomto výlete je naozaj toho veľa na obdivovanie. Jednoznačne najkrajší je pohľad na sútok riek Morava a Dunaj, potešení budú i nadšenci lodnej dopravy. Z veľkomoravského obdobia zaujme kostol z polovice 9.storočia, cintorín a kaplnka z 11. až 13. storčia. Nájdeme tu muničný sklad a cestu zo 17. storočia, obydlie s remeselníckou dielňou, či ranokresťanskú kaplnku. V suteréne renesančného paláca na strednom hrade je výstavná sieň využívaná na sezónne výstavy s tematikou histórie hradu, v čase našej návtevy (7/2012) venovaná historickým zbraniam.
Výhľad na sútok riek a panenskú vežičku s cimburím. Veľkomoravský kostol. Na juh od tohto chrámu sa zachovalo 6 hrobov s bohatým inventárom (náušnice, náhrdelníky, hrkálky, nožíky, ostrohy, kresadlá s ocieľkami a iné).Výstava s tématikou zbraní v renesančnom paláci. |
V prvej polovici 19. storočia sa Devín stal symbolom slávnej minulosti Slovákov a ich národnej svojbytnosti a od roku 1836 miestom výletov štúrovskej mládeže. K stému výročiu výletu štúrovcov na Devín, bola na renesančnom paláci umiestnená pamätná tabuľa zobrazujúca Ľudovíta Štúra (od akademického sochára J. Pospíšila). Po druhej svetovej vojne bol vybudovaný amfiteáter a vznikla tradícia Všeslovanských dní.
V areáli hradu vyniká elegantná štíhla vežička s cimburím, ktorá sa podľa starej povesti nazýva Panenská veža. Ale prečo panenská? Povesť o Panenskej veži rozpráva o rytierovi Mikulášovi, pánovi Devínskeho hradu, ktorý sa vybral na pytačky až do Korutánska. Do oka mu padla panna Margaréta pochádzajúca z bohatej korutánskej rodiny. Otec dievčaťa Mikulášovu prosbu zdvorilo odmietol, avšak rytier Margarétu uniesol. Panna Margaréta sa ani príliš nebránila, lebo sa je páčil mladý rytier a po príchode do Devína aj jeho krásny hrad.
Panenská veža. |
Tip č.1:Pre peších turistov je pekný výlet do NPR Devínska Kobyla, ktorá je aj floristicky významnou lokalitou. Náučným chodníkom dlhým 3,5 km sa dostanete až k Sandbergu, pieskovému odkryvu nad Devínskou Novou Vsou.
Tip č.2: Navštíviť možno aj Geologické múzeum v prírode, či sa vybrať po červenej značke na vrchol Devínskej Kobyly (514 m n.m.).
Tip č.3:Ak dostanete chuť v peknom počasí vyraziť na bicykle do prírody, vyberte sa na výlet po náučnom chodníku Nivou Moravy priamo z Devína. Jeho dĺžka je 80 km a po trase je rozmiestnených 16 informačných tabúľ a 4 vstupné panely s trojjazyčnými textami.
Tip č.4: Možnosťou je aj plavba loďou po Dunaji z Bratislavy do Devína, pričom cesta trvá 90 minút, ale spiatočná len 30. Posledná možnosť poteší hlavne najmenších výletníkov. Neďaleko prístavu pod hradom Devín sa nachádza pamätník Brána Slobody.
Pamätník Brána Slobody venovaný obetiam, ktoré sa pokúšali prejsť cez železnú oponu.Otváracie hodiny: Od apríla do septembra: Utorok až Piatok otvorené 10:00 – 18:00 posledný vstup 17:30 Cez víkend 10:00 – 19:00 posledný vstup 18:30 V Pondelok je hrad Devín otvorený iba čiastočne od 10:00 do 17:00. Prístupný je areál hradu spolu s horným hradom. Uzavretá je výstava, expozícia v jaskynných priestoroch a toalety. Neposkytujeme sprievodcovské služby. Od októbra do marca: Utorok až Nedeľa otvorené 10:00 – 16:00 posledný vstup 15:30
Cenník Základné vstupné (dospelý): 5 eur Zľavnené vstupné (deti od 6 r. do 14 r., študenti, dôchodcovia): 2,50 eur Školské skupiny (min 10 osôb, 1x pedagóg na 10 osôb zadarmo): 1,50 eur Rodinné vstupné (2 dospelí a deti do 14 r.): 10 eur Bratislavská mestská karta: 4 eur BA CARD: zadarmo Vstupné v pondelok Jednotné vstupné: 2 eur Školské skupiny (min 10 osôb, 1x pedagóg na 10 detí zadarmo): 1,50 eur Bratislavská mestská karta: 1,50 eur Neplatiaci: Deti do 6 rokov ZŤP ŤZP/S Novinári Turistický sprievodca
Chcete pomôcť cestovnému ruchu v svojom regióne? Pošlite svoje fotky a zážitky na admin@spoznaj.eu. Radi ich zverejníme!