Hrad Devín

Hrad Devín je pomerne rozsiahly hrad v rovnomennej mestskej časti Bratislavy, ktorého zrúcaniny ležia nad sútokom riek Dunaj a Morava a zároveň na križovatke prastarých ciest - Podunajskej a Jantárovej.

Pre jeho mimoriadne významnú strategickú polohu tu bolo založené mohutné slovanské hradisko. Tento jedinečný pamätník histórie nášho národa patrí k najvýznamnejším historickým miestam v strednej Európe. V roku 1961 hrad Devín vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku a Devínska hradná skala bola v roku 1985 vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku.

História hradu

Hradná vyvýšenina bola osídlená už od neolitu (5000 až 3500 rokov p.n.l.), najmä však v dobe keltskej – mladšej dobe železnej. Počas rozkvetu Ríma, za vlády Trajána a Valentiana I., tu bola predsunutá rímska strážna stanica. Opevnenie na hradnom vrchu vybudovala tamojšia rímska posádka a bolo súčasťou hraničného obranného systému Rímskej ríše - Limes romanus (4. storočie p.n.l.). Hrad sa pod pomenovaním Dowina (čo znamená deva,dievča) spomína vo Fuldských análoch roku 864 n.l.

Toto miesto býva spájané aj s menom kniežaťa Rastislava, ktorý tu nechal vybudovať mohutnú veľkomoravskú pevnosť. V 13. storočí postavili na hornom hrade pohraničnú kráľovskú pevnosť, ďalšie stavebné úpravy sa uskutočňovali v priebehu 15. – 17. storočia, kedy sa tu vystriedalo niekoľko majiteľov. V roku 1809 hrad zničili napoleonské vojská. Od 30. rokov 20. storočia sa na hrade s prestávkami realizuje archeologický výskum.

Hlavné nádvorie, v pozadí južné opevnenie hradného areálu a vľavo gotický portál v skalnom brale.

Rímska stavba a hradná studňa

V jednotlivých častiach sú vyznačené pôdorysy objavených starších stavieb. Na hlavnom nádvorí nájdeme najlepšie zachovanú rímsku architektúru na Devíne. Na základe stavebnej techniky sa môže datovať do 3. storočia - obdobia vlády dynastie Severovcov, s nasledujúcou prestavbou za vlády cisára Valentiniána I. (364 - 375), keď stavebná činnosť Rimanov na Devíne dosiahla vrchol.

Rímska stavba na hlavnom nádvorí v blízkosti hradnej studne.

Hradnú studňu dali vykopať v 15. storočí páni z Gary. Je hlboká 55 m a má priemer 2,4 metra.

Jej plášť tvoria v hornej a dolnej časti segmentové kamenné kvádre, v strede je otesaná skala. Pri čistení a oprave studne sa našlo v zásype množstvo železných a kostených predmetov, fragmentov keramiky, kože či skla. Podarilo sa získať aj zaujímavý súbor drevených predmetov slúžiacich na prevádzkovanie studne. Vodu z nej čerpali vo vedrách zavesených na reťazi a vyťahovali pomocou dreveného navijáku, tzv. rumpálu.

Iné stavby hradného areálu

Pri tomto výlete je naozaj toho veľa na obdivovanie. Jednoznačne najkrajší je pohľad na sútok riek Morava a Dunaj, potešení budú i nadšenci lodnej dopravy.
Z veľkomoravského obdobia zaujme kostol z polovice 9.storočia, cintorín a kaplnka z 11. až 13. storčia. Nájdeme tu muničný sklad a cestu zo 17. storočia, obydlie s remeselníckou dielňou, či ranokresťanskú kaplnku. V suteréne renesančného paláca na strednom hrade je výstavná sieň využívaná na sezónne výstavy s tematikou histórie hradu, v čase našej návtevy (7/2012) venovaná historickým zbraniam.

Výhľad na sútok riek a panenskú vežičku s cimburím.

Veľkomoravský kostol. Na juh od tohto chrámu sa zachovalo 6 hrobov s bohatým inventárom (náušnice, náhrdelníky, hrkálky, nožíky, ostrohy, kresadlá s ocieľkami a iné).

Aj Ľudevít sem chodil na výlet.

V prvej polovici 19. storočia sa Devín stal symbolom slávnej minulosti Slovákov a ich národnej svojbytnosti a od roku 1836 miestom výletov štúrovskej mládeže. K stému výročiu výletu štúrovcov na Devín, bola na renesančnom paláci umiestnená pamätná tabuľa zobrazujúca Ľudovíta Štúra (od akademického sochára J. Pospíšila). Po druhej svetovej vojne bol vybudovaný amfiteáter a vznikla tradícia Všeslovanských dní.

Panenská veža za 50 halierov a povesť o nej.

V areáli hradu vyniká elegantná štíhla vežička s cimburím, ktorá sa podľa starej povesti nazýva Panenská veža. Ale prečo panenská? Povesť o Panenskej veži rozpráva o rytierovi Mikulášovi, pánovi Devínskeho hradu, ktorý sa vybral na pytačky až do Korutánska. Do oka mu padla panna Margaréta pochádzajúca z bohatej korutánskej rodiny. Otec dievčaťa Mikulášovu prosbu zdvorilo odmietol, avšak rytier Margarétu uniesol. Panna Margaréta sa ani príliš nebránila, lebo sa je páčil mladý rytier a po príchode do Devína aj jeho krásny hrad.

Skôr ako došlo k svadbe, zavítal na Devínsky hrad Margaretin strýc Rafael, opát z Isenburgu. Jeho ozbrojenci sa zmocnili mladej dievčiny, vysadli na koňa a cvalom sa vydali späť do Korutánska. Rytier Mikuláš ich však dostihol a po boji získal späť svoju vyvolenú. Po návrate na hrad sa začali konať prípravy na svadbu. Len čo si v hradnej kaplnke zaľúbenci povedali svoje áno, na nádvorí hradu už opäť zarinčali zbrane. Opát Rafael lesťou oklamal stráž a vtrhol do hradu. Korutánci boli v prevahe a rytiera Mikuláša donútili ustúpiť do štíhlej veže na skalnej ostrohe čnejúcej nad sútokom Dunaja s Moravou. Keď časom dvere veže pod náporom sekier a ohňa povolili, rytier Mikuláš v nerovnom boji padol. Jeho mladá nevesta od žiaľu skočila do Dunaja. Mútne vody rieky pannu Margarétu v jej svadobný deň pochovali a veža na skalnej ostrohe od tých čias nesie meno Panenská veža. Práve túto renesančnú polygonálnu vežu s cimburím sme vídali na rubovej strane 50 haliernika.

Kam do okolia?

Tip č.1:Pre peších turistov je pekný výlet do NPR Devínska Kobyla, ktorá je aj floristicky významnou lokalitou. Náučným chodníkom dlhým 3,5 km sa dostanete až k Sandbergu, pieskovému odkryvu nad Devínskou Novou Vsou.

Tip č.2: Navštíviť možno aj Geologické múzeum v prírode, či sa vybrať po červenej značke na vrchol Devínskej Kobyly (514 m n.m.).

Tip č.3:Ak dostanete chuť v peknom počasí vyraziť na bicykle do prírody, vyberte sa na výlet po náučnom chodníku Nivou Moravy priamo z Devína. Jeho dĺžka je 80 km a po trase je rozmiestnených 16 informačných tabúľ a 4 vstupné panely s trojjazyčnými textami.

Tip č.4: Možnosťou je aj plavba loďou po Dunaji z Bratislavy do Devína, pričom cesta trvá 90 minút, ale spiatočná len 30. Posledná možnosť poteší hlavne najmenších výletníkov. Neďaleko prístavu pod hradom Devín sa nachádza pamätník Brána Slobody.

Pamätník Brána Slobody venovaný obetiam, ktoré sa pokúšali prejsť cez železnú oponu.

Doprava do Devína.

Otváracie hodiny:
Od apríla do septembra:
Utorok až Piatok otvorené 10:00 – 18:00 posledný vstup 17:30
Cez víkend 10:00 – 19:00 posledný vstup 18:30
V Pondelok je hrad Devín otvorený iba čiastočne od 10:00 do 17:00. Prístupný je areál hradu spolu s horným hradom. Uzavretá je výstava, expozícia v jaskynných priestoroch a toalety. Neposkytujeme sprievodcovské služby.
Od októbra do marca:
Utorok až Nedeľa otvorené 10:00 – 16:00 posledný vstup 15:30

Cenník
Základné vstupné (dospelý): 5 eur
Zľavnené vstupné (deti od 6 r. do 14 r., študenti, dôchodcovia): 2,50 eur
Školské skupiny (min 10 osôb, 1x pedagóg na 10 osôb zadarmo): 1,50 eur
Rodinné vstupné (2 dospelí a deti do 14 r.): 10 eur
Bratislavská mestská karta: 4 eur
BA CARD: zadarmo
Vstupné v pondelok
Jednotné vstupné: 2 eur
Školské skupiny (min 10 osôb, 1x pedagóg na 10 detí zadarmo): 1,50 eur
Bratislavská mestská karta: 1,50 eur
Neplatiaci: Deti do 6 rokov ZŤP ŤZP/S Novinári Turistický sprievodca

Chcete pomôcť cestovnému ruchu v svojom regióne? Pošlite svoje fotky a zážitky na admin@spoznaj.eu. Radi ich zverejníme!