Kloko�ovsk� skalie + Korniansky ropn� prame�

Tento v�let je vhodn� najm� ak m�te k dispoz�ci� auto. Ak nie, d� sa tu v pohode d�js� na bicykli preto�e t�to �as� na�ej krajiny je na to ako stvoren�. Je mo�nos� sa tu dosta� aj autobusom ale v tom pr�pade si treba vybra� ,�o chcete vidie� rad�ej ,�i skaln� gule alebo ropn� prame�.

Pri t�chto potravin�ch je zast�vka autobusu a odbo�ka ku sk�liu. Za necel�ch 15 min. ste na mieste.

Za�iatok pr�rodnej rezerv�cie

V lese

No a tu m�me spom�nan� skaln� gule vzniknut� prim�rnou gu�ovitou odlu�nos�ou sedimentov. Ide o ojedinel� �kaz v r�mci Moravsko -Sliezkych Besk�d. Bohu�ia� ve�a ich tam nebolo, preto�e miestni �udia si ich poodn�ali do z�hrad pred obecn� �rad �i partnersk�mu mestu do Po�ska. �koda. No na obr�zku ni��ie je odbo�ka priamo v obci Kor�a k �al�ej zauj�mavosti Kys�c k ropn�mu prame�u. Kor�ansk� ropn� prame� sa zachoval ako jedin� z podobn�ch prame�ov v strednej Eur�pe.

Aj preto bol v roku 1984 vyhl�sen� za pr�rodn� pamiatku. Ide o prirodzen� povrchov� v�ver ropy s ob�asn�mi v�ronmi samozapa�uj�ceho met�nu. Prv� p�somn� zmienku o prameni m�me z roku 1624. Pod�a povesti ho objavil pytliak �ubor, ke� nah��al lesn� zver. V minulosti pou��vali ropu z prame�a miestni obyvatelia na mazanie vozov, obuvi, na svietenie a tie� na lie�enie ko�n�ch chor�b dobytka. Dodnes sa traduje, �e ��iernu vodu� chodia v noci pi� �erti z okolit�ch lesov. V bl�zkosti ropn�ho prame�a je aj ropn� vrt, ktor� pripom�na, �e pred prvou svetovou vojnou sa v tejto oblasti �a�ila ropa. Nie ve�a, ale �a�ila. Kor�ansk� ropn� prame� v�ak nie je jedin� unik�t dedinky Kor�a. V tejto obci, v �asti V�g�a�, n�jdete aj najv��iu lipu na Kysuciach.

Napriek tomu ,�e ropa je pre �ivotn� prostredie z�a�ou ,tu to neplat�. V��ina plynov sa vypar� alebo sa op� strat� v zemi.

E�te jedna momentka na z�ver

Pr�rodn� pamiatky(rozloha, okres, rok vyhl�senia)

Korniansky ropn� prame� (0,171 ha, �adca, 1973) Jedin� prirodzen� povrchov� v�ver ropy s pozvo�n�m odtokom sprev�dzan� v�ronom plynu (met�n). Je st�le akt�vny a dokumentuje pr�tomnos� ropy vo fly�ovom p�sme. Typovo ide o �ahk� paraf�nov� ropu s n�zkym obsahom s�ry a pomerne vysok�m obsahom olejov. Ropa sa s�stre�uje v malom jazierku s priemerom 1,5 m. Miestni obyvatelia ju vyu��vali na k�renie a svietenie. Vrty, ktor� sa tu uskuto�nili, v�ak nepotvrdili rentabilnos� �a�by. Prame� sa nach�dza v s�delnej lokalite Galu���kovci v Turzovskej vrchovine (530 m).

Pr�rodn� rezerv�cie(rozloha, okres, rok vyhl�senia)

Kloko�ovsk� sk�lie (6,12 ha, �adca, 1973) Pieskovcovo-zlepencov� nes�visl� skaln� stena s d�kou asi 300 m a v��kou 2 a� 20 m s gu�ovitou odlu�-nos�ou, ktor� je ojedinel� nielen na �zem� CHKO, ale i v r�mci Slovenska. Vek g�� sa odhaduje na 30 a� 40 mili�nov rokov. Nach�dzaj� sa vo fly�ovom p�sme v geologickej jednotke, v ktorej pieskovce v�razne prevl�daj� nad �lovcami. Sp�sob ich vzniku zatia� nikto jednozna�ne a uspokojivo nevysvetlil. Gu�ovit� odlu�nos� pieskovca je s�ce zn�ma, av�ak v tak�chto rozmeroch dosia� nebola op�san�. Vyskytuj� sa tu tie� bohat� porasty chr�nen�ch rastl�n - rebrovky r�zno-listej (je aj v znaku CHKO Kysuce) a plav��ov.

�zemia eur�pskeho v�znamu (rozloha, okres, identifika�n� k�d)

Kloko�ovsk� ra�elinisk� (37,44 ha, �adca, SKUEVowi) �zemie je navrhovan� z d�vodu ochrany: - biotopov eur�pskeho v�znamu: Lu�n� v�-bovo-topo�ov� a jel�ov� lesy, Kyslomiln� bukov� lesy, Brezov�, borovicov� a smrekov� lesy na ra�e-linisk�ch, Kvetnat� vysokohorsk� a horsk� psicov� porasty na silik�tovom substr�te, Slatiny s vysok�m obsahom b�z a Prechodn� ra�elinisk� a trasovisk�.

Pou�it� literat�ra pri charakteristike chr�nen�ch �zem�: Lacika, J.: Chr�nen� krajinn� oblasti. 1.vyd. Bratislava : Dajama, 2009. 128 s. ISBN 978-80-89226-29-0