Kežmarok

Kežmarok je mesto ležiace pod slovenskými veľhorami v Prešovskom kraji. Je jednom z centier tradičného regiónu Spiš.

Toto malé starobylé podtatranské mestečko je klenotnica historických pamiatok. Svedčí o tom i fakt, že bolo vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu s troma národnými kultúrnymi pamiatkami.

Drevený artikulárny kostol sa už môže popýšiť zápisom do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 2008 ako jeden z ôsmych drevených kostolov.

Auto sme zaparkovali pri železničnej stanici, ktorá bola v roku 1914 postavená v secesnom štýle ( v nemeckom jazyku známy ako Jugendstill). Už v 14. storočí sa mesto muselo chrániť mestským opevnením, prvá písomná zmienka o mestských hradbách pochádza z roku 1368.

Hlavné námestie a priľahlé uličky

Na hradnom námestí mu robí spoločnosť Paulínsky kostol. Kostol bol postavený v uličnej zástavbe na mieste troch meštianskych domov, ktoré darovalo r. 1650 protestantské mesto Kežmarok katolíckej cirkvi, aby si postavila malý kostolík, lebo kostol sv. Kríža bol v tom čase vlastníctvom protestantov. Mesto tak urobilo z vďačnosti, lebo prominenti rímsko – katolíckej cirkvi mu pomáhali v sporoch proti rodine Thököly.

Prechádzali sme hlavnou ulicou okolo množstva zrekonštruovaných meštianskych domov až na hlavné námestie. Za pozornosť stojí budova radnice, ktorá bola niekoľkokrát prestavaná po požiaroch až do dnešnej podoby. Pôvodne bola gotická, v 16. stor. prestavaná majstrom Kuntzom z Kežmarku do renesančnej podoby, v 18. stor. klasicistickom slohu. Dnešný výzor a nadstavbu druhého poschodia nadobudla po poslednom veľkom požiari r. 1922.

Na mieste reduty stála v minulosti strážna veža, ktorú prestavala v 17. storočí rodina Thököly na tzv. panský dom. V r. 1705 – 1707 bola v budove tlačiareň Mateja Glasera – Vitraria, ktorý vydával knihy slovenské, nemecké, maďarské a latinské. V r. 1818 sa budova prestavala v klasicistickom slohu na redutu.

Areál Rímsko - katolického kostola sv. Kríža, zvonica, mestská škola Celý areál bol v minulosti obkolesený ochranným múrom, z ktorého sa dodnes zachovala iba časť – vchod pri zvonici zdobí sekundárne umiestnený renesančný portál s erbom mesta.

Kostol sv. Kríža má svoje začiatky v slovanskej osade, o čom svedčí aj stáročia používaný názov Windischgrund /slovanské územie/. Najstaršie kamenné časti kostola sú z pol. 13. stor. Dnešná podoba stavby pochádza z veľkolepej gotickej prestavby v r. 1444-1498. V blízkosti kostola je renesančná zvonica z r. 1591, považovaná za najkrajšiu spišskú kampanilu. Podobné zvonice sú v Strážkach, Spišskej Belej, Vrbove, Spišskej Sobote, Poprade atď. Zvonica je spojená s budovou bývalej rím. kat. ľudovej školy, prestavanej v 18. stor. z kaplnky sv. Trojice z r. 1468. Túto školu navštevoval Jozef Maximilián Petzval (1807-1891), fyzik, vedec, zakladateľ modernej fotografie.

, chrámy evanjelickej cirkvi, či už spomínaný drevený artikulárky kostolík, alebo nový kostol s orientálnymi prvkami (pôsobiaci trochu ako mešita). Za zmienku stojí aj budova reduty či Bazilima Minor sv. Kríža. Raritou z jeho prestavieb je aj trojaká klenba – sieťová, hviezdicová a krížová. Pri kostole je typická a naozaj krásna renesančná zvonica zo 16. storočia, údajne vraj najstaršia na Slovensku zdobená sgrafitovou výzdobou. Zaujímavosťou je historická budova lýcea pri evanjelických kostoloch. Nachádza sa v ňom jedna z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe so 150 tisíc zväzkami rôznych vedných odborov a v rôznych jazykoch. Mesto Kežmarok históriou doslova dýcha a keby vám to nestačilo, do Tatier je to na skok. FOTOGALÉRIA NIŽŠIE!!!

Mestský hrad v Kežmarku

Z rovnakých, teda obranných dôvodov, bol postavený aj Kežmarský hrad. ktorý je v relatívne dobrom stave, no my sme ho z časových dôvodov nenavštívili. Hrad patrí k typu tzv. mestských hradov – bol postavený priamo na území mesta Kežmarok preto, aby ho bránil pred prípadnými nepriateľmi. Napokon však jeho majitelia bojovali proti Kežmarku, ktorý sa nechcel vzdať práv slobodného kráľovského mesta a byť obyčajným poddanským mestečkom.
Postavenie hradu sa spája s menom rodiny Zápoľských – prvá písomná správa o hrade je z r. 1463.

R. 1528 prevzala hrad do svojho majetku rodina Lasky. Beata Laska r. 1565 podnikla prvý známy výlet do Vysokých Tatier. Keďže tam šla bez svojho manžela, bola za túto trúfalosť roky väznená v jednej z hradných veží. Rôznymi transakciami a zálohovaním sa napokon hrad a nezákonne aj mesto Kežmarok dostalo r. 1579 do rúk rodiny Thököly. Jej štyri generácie sídlili v Kežmarku do r. 1684 a nepriateľstvo tejto rodiny s mestom Kežmarok dostalo také rozmery, že na dennom poriadku boli pouličné boje, prepady i zákerné vraždy.
Rodina Thököly bola známym odporcom cisára, ktorý jej napokon všetok majetok skonfiškoval a z pôvodného zariadenia hradu sa nezachovalo nič. Posledným vlastníkom hradu bol Ferdinand Rueber, od ktorého si mesto r. 1702 zakúpilo hrad do svojho vlastníctva. Po prechode do vlastníctva mesta bol hrad využívaný na rôzne podradné účely, až v 2. pol. 19. storočia sa objavili snahy o využitie hradu pre muzeálne účely.

Expozície: Expozícia historických vozidiel, Archeológia, Cechy a remeslá, Radničná miestnosť, Expozícia zbraní, Strelecký spolok, Rodina Thokoly, Lekáreň, Život a dielo Dr. Alexandra, Hladomorňa, vyhliadková veža, Kežmarok v 19. a začiatkom 20. storočia, Židovská kultúra, Sakrálne umenie, Galéria obrazov maliarov z oblasti Spiša, Hradná kaplnka, Kežmarok a Vysoké Tatry Expozícia bytovej kultúry.

Otváracie hodiny Kežmarok hrad: november-apríl: Po-Pi 8.00 - 15.00
máj - september: Po-Ne 9.00 - 16.00
október: Po-Ne 9.00 - 15.00
Vstupné Kežmarok hrad: Dospelí: 3,00 €
Deti do 15 rokov: 1,00 €
Študenti nad 15 rokov: 1,50 €
Dôchodcovia: 2,00 €