Fi�akovsk� hrad

Mesto Fi�akovo n�jdete v najju�nej�om c�pe stredn�ho Slovenska. Zn�me je predov�etk�m mohutn�m hradom a pekn�m okol�m CHKO Cerov� vrchovina.

Fi�akovsk� hrad je najv�znamnej�ou pamiatkou mesta a s�dli v �om Hradn� m�zeum. My sme ho nav�t�vili v doobedn�ch hodin�ch av�ak nastal probl�m s prehliadkou hradu. Ke�e o 10:00 r�no bola pred hradom len mal� skupina ma�arsk�ch turistov, lektorka zozn�mila n�v�tevn�kov s hist�riou hradu a jeho expoz�ciou v ma�arskom jazyku. Bola n�m pon�knut� mo�nos� nav�t�vi� hrad so slovenskou lektorkou o hodinu nesk�r, my sme v�ak nemali ve�a �asu tak sme si vypo�uli ma�arsk� v�klad :D

V Bebekovej ba�te s�dli expoz�cia hradn�ho m�zea

Hist�ria m�zea

My�lienka zalo�enia hradn�ho m�zea sa v rozvojov�ch pl�noch samospr�vy objavila op� v r. 2005. V r. 2006-2007 prebehla rekon�trukcia interi�ru Bebekovej ba�ty i jeho adapt�cia na m�zejn� ��ely. V auguste 2008 spr�stupnilo HMF na troch spodn�ch podla�iach p�poschodovej Bebekovej ba�ty st�lu expoz�ciu pod n�zvom �St�ro�ia Fi�akovsk�ho hradu�, ktor� n�v�tevn�kov oboznamuje s hist�riou mesta a hradu od prvej p�somnej zmienky po zni�enie hradu v roku 1682.

Vystaven� s� tak vz�cne stredovek� a v�asnonovovek� fi�akovsk� hradn� n�lezy zo Slovensk�ho n�rodn�ho m�zea (kachlice s vyobrazeniami stredovek�ch uhorsk�ch kr�ov a sv�tcov), ako aj p�vodn� k���e hradu a predmety poch�dzaj�ce z obdobia 39-ro�nej tureckej okup�cie Fi�akova. Expoz�cia

Na spodnom poschod� n�jde n�v�tevn�k hodnotn� expon�ty z najv�znamnej��ch archeologick�ch lokal�t okolia Fi�akova - �as� hodejovsk�ho bronzov�ho pokladu, kovania opaskov z obdobia avarsk�ho kagan�tu, poch�dzaj�ce z chot�ra obce Pr�a a hrobov� keramiku z doby bronzovej z ne�alek�ch Radzoviec (v�po�i�ka z Novohradsk�ho m�zea a gal�rie).

Expoz�cia hradn�ho m�zea

Opit� hradn� pos�dka a n�sledn� 39 ro�n� Tureck� okup�cia

Fi�akovsk� hrad v roku 1554 dobyli zradou osmansk� Turci a okupovali ho do roku 1593. O obsaden� Fi�akova sa mienky autorov rozch�dzaj�. Pod�a zachovan�ho listu �tudenta Martina z 9. septembra 1554 zradcovia boli nemeck� �oldnieri.

Historik Mikl�s Istv�nffy /Istvanfus nar. 1538/ uv�dza, �e Turkov vpustil do hradu tureck� slu�obn�k Aethiops cez okno, ktor� sl��ilo na vyhadzovanie smet�. Pod�a �igmunda Forg�cha /Forgatius nar. 1510/ �dajne Franti�ek Bebek uvrhol do v�zenia jedn�ho k�aza. Ten, aby sa pomstil, prezradil miesto n�zko polo�en�ho okna jedn�mu Turkovi, ktor�ho ke� z hradu prepustili, zves� ozn�mil se�ianskemu begovi Kara Hamzovi.

Ist� je v�ak to, �e hrad bol oslaben� nepr�tomnos�ou velite�a hradu Pavla J�nossyho a neopatrnos�ou str�iacich vojakov. Pokia� vojaci na strednom hrade pop�jali a str�covia boli premo�en� v noci sp�nkom /�i v�nom/, v��� po�et Turkov sa pomocou 12 st�p vysok�ho povrazov�ho rebr�ka dostal do horn�ho hradu a zmocnili sa aj hradnej br�ny. Obliehan� pos�dka doln�ho hradu pod presilou kapitulovala 16. j�na 1554.

V�h�ad z ve�e

Oslobodenie hradu

Cis�rske vojsk� dobyli Fi�akovsk� hrad sp� od Turkov v roku 1593. Hrad na pr�kaz snemu v rokoch 1602 a 1604 obnovili, ale hne� ho obsadili bo�kajovsk� vojsk�.

�ast� vojensk� nepokoje medzi mocensk�mi skupinami habsburskej r�e a cis�rom si vyn�tili aj r�chle a opakovan� �pravy � v rokoch 1608, 1609, 1613 a znova v roku 1619 (po po�iari 1615). V rokoch 1621-1623 o hrad bojovali betlenovci.

Po�as R�kociho povstania, ke� bol kapit�nom Franti�ek Ve�el�ni obsadilo mesto cis�rske vojsko. Hrad aj mesto prosperovali. Na �ervenej skale bola postaven� str�na ve�a a na Str�nej hore bola trvalo umiestnen� pos�dka. V hrade sa konali zasadania a porady okolit�ch ��p.

V rokoch 1650-1664 bol kapit�nom hradu Adam Ve�el�ni a od roku 1657 sa dedi�n�m kapit�nom st�va �tefan Koh�ry I. a od roku 1667 �tefan Koh�ry II., ktor� dal v roku 1672 opravi� hradn� m�ry. Po�as T�k�liho protihabsbursk�ho povstania tento na hrad v roku 1678 za�to�il, ale nedobyl ho.

Nakoniec osudn� Turci

V roku 1682 sa T�k�li za v�datnej podpory Turkov (60 tis�c vojakov) s�stredil na znovudobytie hradu, �o sa im po n�ro�nom obliehan� aj podarilo. Hrad vyhorel, spolu s n�m zhorel aj �upn� arch�v a mesto bolo zni�en�. Odvtedy je hrad v ruin�ch.

Od roku 1972 sa uskuto��uje konzerv�cia hradn�ch ru�n.

Vstupn� a Otv�racie hodiny Fi�akovsk�ho hradu

15.marec - 15.november: Po-Ne 10.00 - 18.00
Mimo turistickej sez�ny (v obdob� od 16. novembra do 14. marca) zabezpe�ujeme vstup skupin�m s minim�lnym po�tom 15 os�b na z�klade predbe�nej prihl�ky.
Vstupn�:
od 7 do 26 a od 62 do 69 rokov: 1,50 EUR
od 27 do 61 rokov: 3,00 EUR , ostatn� zdarma

Tipy na v�let v meste a v okol� Fi�akova

Mestsk� vlastivedn� m�zeum pracuje �alej ako oddelenie novej in�tit�cie. Jeho expoz�cia bola zatvoren� v lete 2008. Budova sa pl�nuje zrekon�truova� a nov� expoz�cia bude venovan� dejin�m Fi�akova po zni�en� hradu s d�razom na hist�riu miestneho priemyslu (smaltovne). Hradn� m�zeum organizuje kr�tkodob� v�stavy tak v tzv. gal�rii Mestsk�ho vlastivedn�ho m�zea, ako aj na najvy���ch dvoch poschodiach Bebekovej ba�ty.
Otv�racia doba:
Pondelok: zatvoren�
Utorok: 8.00 - 12.00, 12.30 - 16.00
Streda: 8.00 - 12.00, 12.30 - 16.00
�tvrtok: 8.00 - 12.00, 12.30 - 16.00
Piatok: 8.00 - 12.00, 12.30 - 16.00
Sobota: zatvoren�
Nede�a: zatvoren�
Vstupn�:
od 7 do 26 a od 62 do 69 rokov: 0,35 EUR
od 27 do 61 rokov: 0,70 EUR

Kamenn� vodop�d vznikol pred 4 mili�nmi rokov z bazaltovej l�vy, ktor� stuhla v kr�teri b�valej sopky pod zemsk�m povrchom. P� a� �es�bok� st�povit� odlu�nos� sa vytv�ra pri pomalom chladnut� l�vy, je charakteristick� pre bazalt, av�ak v takejto ohnutej forme sa rad� medzi eur�pske unik�ty. Bazaltov� st�py boli odkryt� �a�bou suroviny pri v�stavbe hradu. N�jdete ho na N�u�nom chodn�ku Somo�ka 15 km ju�ne od mesta.

Hrad Somo�ka sa nach�dza priamo na hranici s Ma�arskom asi 100 metrov od Kamenn�ho vodop�du. Hrad zalo�ili Ka�i�ovci kocom 13. alebo za�iatkom 14. storo�ia. Za�iatkom 18. storo�ia po potla�en� R�koczyho povstania ho cis�rske vojsk� zb�rali. Podoba p�vodn�ho hradu nie je jasn�, asi ju tvorila mal� bezve�ov� dispoz�cia pribli�ne trojuholn�kov�ho p�dorysu.

Autor: Spoznaj.eu, Zdroje: informa�n� panely na hrade.