Rudnou magistrálou I

Turistický chodník: Rudno nad Hronom (210 m n.m.)(červená zn.)--> S. na Plese (575 m n.m.)--> S. Lachtriská (688 m n.m.)(modrá zn.)--> Havránkova lúka (520 m n.m.) --> Kopanice (600 m n.m.)--->Voznica Celkový čas: 06:00

Štiavnické vrchy patria do skupiny pohorí Slovenska, ktoré sú sopečného pôvodu. Ich podklad tvoria magmatické horniny a hlavnou geologickou jednotkou je Štiavnický stratovulkán. Charakter hrebeňa nie je súvislý, ale značne členitý. CHKO Štiavnické vrchy je narozsiahlejším z pomedzi všetkých chránených krajinných oblastí Slovenska. Niektoré z pohorí na Slovensku majú svoju hlavnú turistickú trasu pomenovanú napr. Tatranská magistrála (Vysoké Tatry), Štefánikova magistrála (Bradlo-Devín Malé Karpaty) alebo Cesta hrdinov SNP (Nízke Tatry).

V Štiavnických vrchoch je to Rudná magistrála, ktorá sa tiahne od Zlatých Moraviec cez Štiavnické vrchy až po Stolické vrchy. Ja som prešiel iba vzdialenosť z Rudna nad Hronom do sedla Uhliská (10 km) a potom do Richňavskej doliny, ktorou som už mimo značky pokračoval až do obce Voznica (celkovo to bolo cca 20 km).

1. Rudno nad Hronom

Obec ležiaca v polovici cesty medzi Novou Baňou a Žarnovicou je hranicou medzi „pohronskou“ a „štiavnickou“ časťou Rudnej magistrály. Na značke som začínal pri miestnom kostole a ďalej pokračoval tiahnucou sa dolinou, v ktorej sa nachádza najväčšia časť zástavby obce.

Kostol (vľavo), typická zástavba (vpravo).

Aj po prejdení intravilánu obce som pokračoval spevnenou cestou, až po rázcestník Rudno, kaplnka, kde značka odbočuje z hlavnej cesty a prechádza lúkou. Bolo tu pekne vidno hrebeň Pohronského Inovca nachádzajúci sa na druhom brehu rieky Hron.

Rudno, kaplnka, Hrebeň Pohronského Inovca.

2. Dlhý úsek lesa s 1 výhliadkou a bez značenia

Hneď po lúke som vstúpil na dlhší čas do lesa. Išlo o 8 km úsek s mierne zvlneným terénom. Táto časť mala byť rozdelená rázcestníkom „Sedlo na plese“ z ktorého je vytvorená čierna značka na najvyšší vrch tejto časti - Drastavicu (834 m n. m.), ale vďaka zlému značeniu, ktoré je typické pre celé Štiavnické vrchy som to nenašiel. Oblasť nie je turistami veľmi vyhľadávaná takže pozor hlavne na divú zver. Keď prebehlo 50 m predomnou stádo jeleňov, nebolo mi všetko jedno :D. Zaujímavosťou bola tiež zabudnutá značka, ktorá tam vôbec nepatrila.

Nová Baňa (vľavo vzadu), hustý les (vpravo hore), zabudnutá značka (vpravo dole).

3. Sedlo Lachtriská v obci Uhliská

Konečne som sa dostal z lesa von a mohol som obdivovať lúky slúžiace ako pasienky, typické pre túto oblasť na ktorých stojí (ale už asi nie dlho) aj rázcestník sedlo Lachtrická, ktorý sa nachádza v katastrálnom území obce Uhliská. Konči tu aj asfaltová cesta. V blízkosti sa nachádzajú roztratené domy, ktoré vo väčšine slúžia už len ako chalupy. Dopravná dostupnosť Uhlísk je však len smerom na Levice (obce Pukanec, Devičany, Nová Dedina).

Pasienky (vľavo hore), obývané domy (vľavo dole), chata (vpravo dole), ešte stojaci hríbik (vpravo hore).

Na tomto mieste končí putovanie Rudnou magistrálou pre tento výlet. Nemohol som tu však zostať, takže som pokračoval po modrej značke dolinou Suchej Voznice, ktorá je najväčšim ľavostranným prítokom rieky Richňava. Tu treba dávať veľký pozor na značenie, hlavným orientačným bodom sú stĺpy vysokého napätia popri ktorých sa treba držať.

Orientačné stĺpy vysokého napätia.

4. Suchá voznica a Richňava

Dolina Suchej Voznice je veľmi dlhá a opäť som šiel dlhý úsek lesom. Sprestrením bola malá studnička z ktorej je možné doplniť zásoby vody. Potom nasledovalo rázcestie s Richňavskou dolinou (Suchá Voznica sa vlieva do Richňavy) bez turistického rázcestníka, ktorý na tomto mieste veľmi chýba, pretože ďalej pokračuje modrá značka len kúsok po spevnenej ceste k Slavkovu a následne cez Havránkovu lúku do obce Hodruša- Hámre. Ja som tú značku vôbec nenašiel.

Studnička (vľavo), ústie Suchej Voznice do Richňavy (vpravo).

5. Slavkov a Voznica

Poslednou časťou môjho výletu bol Slavkov, kde možno vidieť pozostatky hospodárskych budov. Zaujímavosťou tohto miesta je aj Chránený strom – Sekvoja obrovská, ktorá tu bola vysadená už v roku 1905.

Sekvoja obrovská a hospodárske budovy.

Na tomto mieste som zišiel z turistickej značky a pokračoval dlhým úsekom spevnevnej cesty až do obce Voznica , kde ma stále sprevádzala rieka Richňava (vhodný orientačný bod). Po ceste som sa zastavil ešte pri jednom prameni s názvom Gabrielka (5 km od Voznice), ktorý je z dovôdu absencie vodovodu v obci dôležitým zdrojom vody v časoch najväčšieho sucha, kedy ani v miestnych studniach nie je dostatok vody.

Prameň Gabrielka.

Voznica (časť Dolina) je vstupnou bránou do Richňavskej doliny a zároveň cieľom môjho výletu v tomto krásnom kúte Slovenska.

Vstup do Richňavskej doliny (Voznica).

Obec Voznica patrí do okresu Žarnovica cca 5 km od mesta. V obci sa nachádzajú potraviny a pohostinstvo. Možnosť ubytovania tu nie je, dopravná dostupnosť je dobrá v smere na Žarnovicu aj na Novú Baňu.

Autor: Ján Morvic (text, foto), Spoznaj.eu (korekcie), článok je autorizovaný