Hrebeňom Štiavnických vrchov

Turistický chodník: Štiavnické jazero(730 m n.m.)(modrá/ červená zn.)--> Červená studňa (791 m n.m.)(červená zn.)--> Tanád (939 m n.m.)--> sedlo pod Kanderkou(800 m n.m.)-->S. pleso(775 m n.m.) --> Kopanice - Baňa (655 m n.m.) Celkový čas: 04:10

Už dlhšiu dobu sme uvažovali o nejakej túre do Štiavnických vrchov. Výber trasy som nechal na Jana, keďže toto pohorie má lepšie zbehnuté. Okolo deviatej nasadáme do autobusu v Nitre a smerujeme do Žarnovice. Tu presadáme na lokálny autobus do Banskej Štiavnice prechádzajúci cez Vyhne. Postarší šofér radí akoby bez spojky a pri zástavke vo Vyhniach si preráža cestu cez obrúbnik. Svižným tempom stúpame kľukatými cestami a míňame tunajší pivovar Steiger. Vystupujeme pri Štiavnickom jazere.

Fotíme a hľadáme značku. Zelená značka smeruje po ceste dole. Po pár zákrutách odbočujeme doľava. Tu nás prekvapí sneh a blato. V lese v závejoch je snehu ešte dosť avšak akonáhle vychádzame na lúku je už sucho.

Prvý prudší výšľap.

Po asi 20 minútach sa napájame na červenú značku a pokračujeme vpravo. Nájsť chodník po zime na lúke nie je vždy ľahké, takže občas uvažujeme kadiaľ ďalej. Po asi ďalších 20 minútach križujeme cestu do Štiavnice pri Červenej Studni. Pre tých, ktorí by si chceli skrátiť túru o asi 45 minút, je možnosť sa vyviesť autobusom o jednu zástavku vyššie ako sme vystúpili my a začať túru až tu.

Rázcestníkov, tabúľ a značiek je tu požehnane. Začiatok tu má aj náučný geologický chodník, takisto bežkárske trate. Pred nami sa vypína vrch Paradajs (nie hotel :))na obrázku vyššie.

Chodník v lese bol ešte celý pod snehom, takže šľapanie bolo o čosi namáhavejšie. Občas sa nám dostal na dohľad aj náučný chodník (na obrázku vyššie). Po zdolaní Paradajsu (939 m n. m.) sme rýchlo zošli na lúku s krásnym výhľadom na Štiavnicu aj ďaleké okolie. Opäť nechýbajú informačné tabule, ktoré nás informujú o geologickej minulosti Štiavnických vrchov.

Panoramatický pohľad na Banskú Štiavnicu.

Detail centra mesta.

Pokračovali sme na vrch Tanád (939 m n.m.), ktorý je druhým najvyšším spolu s Paradajsom.

Pohľad z Tanádu na lúku, z ktorej sme fotili Štiavnicu.

Kamenné moria na Tanáde.

Hodružské jazero v pozadí.

Scilla bifolia - Scila dvojlistá.

Počas cesty sme mali stály výhľad na najvyšší vrch Štiavnických vrchov - Sitno. Pokračovali sme holými lúkami, ktoré boli v minulosti odlesnené kvôli pasienkom. Ako sme sa dozvedeli z tabúľ kamenisté pôdy sa rýchlo vysušajú a tak sa tu neujme nič okrem trávy. Tu však strácame červenú značku. Po dlhšom čase sme na ňu nenatrafili a tak sme sa museli vrátiť späť až kým sme sa na ňu opäť nenapojili. Táto zachádzka nám zabrala asi hodinu a tak cieľ Sandrik v Hodruši, kde sme mali naplánovaný koniec túry sme definitívne pustili z hlavy.

Rychnavské jazero s dominantou pohoria vrchom Sitno 1009 m n.m.. Nekonečné lúky z roztrúsenými malými osadami zvanými štále sú vhodné na cykloturistiku. Značkovanie cyklochodníkov je na lepšej úrovni ako tých turistických.

Túru zakončujeme v Kopaniciach pri pivku. Z odtiaľto premávaju autobusy avšak my sme mali odvoz autom.

Odporúčanie a varovanie: Štiavnické vrchy sú ako stvorené na cykloturistiku, ale aj pešiu turistiku. v zimnom období je tu množstvo upravených bežkárskych tratí. Na lúkach treba dávať veľký POZOR na značenie lebo zísť z chodníka je jednoduché.