Beskydsko - Javornícka lyžiarska bežecká magistrála

Bežkárska trasa: Semeteš (680 m n.m.)(červená bežecká zn)--> Vrchrieka (750 m n.m.)--> Melocík (790 m n m) --> Pod Čerenkou (915 m n.m.)--> Nad Zápačou (945 m n.m.)--> Sedlo pod Hričovcom (999 m n.m.)(modrá bežecká zn.)--> Butorky (970 m n.m.)--> Veľký Javorník (1071 m n.m.)--> Kasárne (950 m n.m.) Celkový dĺžka magistrály: 54 km (my sme prešli cca 20km)

Projektom „Beskydsko - Javornícka lyžiarska bežecká magistrála“ vytvoril Žilinský samosprávny kraj výborné podmienky pre zimné bežecké športy v oblasti Vysokých Javorníkov na strojovo upravovaných tratiach. Hlavná trasa vedie hrebeňom z hraníc s ČR – Makov Bumbálka a pokračuje v pohorí Vysokých Javorníkov po lokalitu Čadca – Husárik. Dĺžka tejto časti magistrály je cca 54 km. Ďalšie trasy, tvoria alternatívy, možnosti nástupu alebo zostupu z hlavnej trasy a majú celkovú dĺžku cca 42 km. Turisti z Českej republiky sa môžu napojiť v Makove – Bumbálke, v Makovskom priesmyku (U Tabuli) a v Klokočove-Konečnej. Na hrebeni Veľkých Javorníkov okrem nezameniteľnej atmosféry osád, sprevádza turistov aj jedinečná galéria v prírode, ktorú vytvorili umelci z regiónu Kysúc a Považia.

Osada Semeteš

My sme sa teda rozhodli vyskúšať túto jedinečnú trasu na vlastnej koži. Celkovo sme tu boli dva dni prešli sme na bežkách 36 km (18km v jednom smere) a odniesli si pocit dvoch pekne strávených dní.

Ako najjednoduchšie na trať?

Ale pekne po poriadku. Ako prvé sme zisťovali najjednoduchšiu možnosť, ako sa dostať na trať. Najvýhodnejšie sa zdalo vyviesť sa autom do sedla Semeteš (prípadne autobusom zastávka Vysoká n. Kysucou - Semeteš). Hneď ako sme dorazili naskytol sa vážny problém. Kde sú moje palice? Samozrejme doma :D.

Osada Solíkovci

Čo teraz? Napadlo ma spýtať sa v ubytovni U Cipára, (ktorú mimochodom bežkári hojne využívajú pre jej dobrú polohu priamo na hrebeni) či by mi nemohli nejaké staré palice požičať. Ochotná vedúca mi ich poskytla a ja som bol rád, že som sa mohol vydať na cestu.

Výsek

Na začiatku ma čakalo prudšie stúpanie do osady Solíkovci, ale odtiaľto nasledovalo príjemné šlapanie po čerstvo upravenej trati.

Ako nezablúdiť?

Pri bežkovaní treba mať na pamäti, že orientačnými bodmi sú bežecké lyžiarské turistické značky (nie tie bežné turistické). Hovorím to z toho dôvodu, pretože letná trasa sa s tou zimnou nezhoduje. Obzvlášť pozor treba dávať v osade Vrchrieka. Keď dôjdete k rázcestníku s tabuľou, pokračujte po ceste, dokiaľ neuvidíte strojovo upravenú odbočku vľavo. Ja som, žiaľ sledoval stopu, ktorá ma zaviedla na letnú trasu a v hlbkom snehu som sa riadne namakal do kopca lesom (zimná trasa tento kopec traverzuje).

Pekne upravená trať.

S osadou Vrchrieka sa spája zaujímavosť. Nájdete tu rodný dom Štefana Hunčíka. Narodil sa v roku 1873. Ten prevzal po svojom otcovi najväčšiu drotársku fabriku v Moskve. Jej výrobky exportoval nielen po Európe, ale aj do Ameriky a Číny. Po Veľkej októbrovej revulúcií bol uväznený, avšak vďaka Červenému krížu sa vrátil späť do vlasti, kde sa už drotárstvu ďalej nevenoval. Zomrel ako 90 ročný a získal celý rad uznaní a vyznamenaní.

Kaplnka nad Záblatím.

Tu je jedno z mnohých zastavení, ktoré je obohatené pekným výhľadom.

Reštaurácia U Melocíka.

Po 8,6 km konečne prichádzame do horského sedla (prechádza tadiaľto cesta I/18 Makov - Bytča autobusová zastávka možnosť nástupu na trasu) pri osade Melocík. Tu sa občerstvíme v miestnej reštaurácií výbornou kapustovou polievkou, obsluha nám ochotne dopĺňa termosky s čajom a stáčame sa späť. Ešte pred zotmením prichádzame späť do Semeteša.

Deň druhý

Pretože to nemáme z Javorníkov až tak ďaleko domov, neprespávali sme na trase a vždy sme sa vrátili k autu. Preto sme, ale prešli dvojnásobný počet kilometrov. V deň druhý sme sa vyviezli autom do osady Melocík. Turisti tu majú možnosť prespať v hoteli Pančava, okolo ktorého vedie nástupná tras C1 z Vysokej nad Kysucou.

Stúpanie na vrch Čerenka 946 m n.m.

Vďaka množstvu bežkárov nebolo ťažké nájsť trasu. Opäť zdôrazňujeme: Držte sa strojovo opravených tratí a bežeckého lyžiarskeho turistického značenia .

Záveje na Čerenke 946 m n.m.

Na odlesnených úsekoch sa často vytvárajú záveje. Niekde pohltia celú trať, ale za dobrého počasia nie je orientácia v teréne náročná.

Ski Makov - Lyžiarska zjazdovka.

Na vrchole Čerenky sa nachádza aj vrcholová stanica lanovky SKI Makov - ďalšia možnosť ako sa dostať na hrebeň. Je tu aj bufet, ktorý je v prevádzke väčšinou cez víkend.

Zima.

Chodník po hrebeni.

Osada Gregušovci.

Osada Gregušovci je v polovici trasy z Melocíka na Veľký Javorník. Jej funkcia bola od založenia strážna - pre dobrý výhľad. Osada bola vypálená a neskôr zrekonštruovaná.

Spomínaný dobrý výhľad.

Záveje.

Trasa z Melocíka až po sedlo pod Hričovcom poväčšine stúpa.

Sneh na Kysuciach.

Všade námraza.

Výhľady z Hričovca.

Sedlo pod Hričovcom.

A sme v sedle pod Hričovcom. Nachádza sa tu prístrešok a informačná tabuľa. Zo sedla pokračuje červená hlavná trasa do Makova-Bumbálky (ešte 10,2 km - neupravovaná, prešlapaná). My odbočujeme na vedľajšiu modrú (strojovo upravenú) smer Makov - Kasárne a Veľký Javorník.

Veľký Javorník.

Po 2 kilometroch prichádzame do Makova - Kasárni, nad ktorými sa vypína najvyšší vrch Javorníkov Veľký Javorník(1071 m n.m.). My pre pokročilú popoludňajšiu hodinu nestúpame až na vrchol, ale otáčame sa späť a vraciame sa (11km) do Melocíka, kde sme tento deň začali.

Odporúčanie a varovanie: Beskydsko - Javornícka lyžiarska magistrála je vhodným výletom pre milovníkov zimných bežeckých športov. Držte sa iba strojovo upravených označených trás. Možnosť prespatia je v oblasti Kasárne, Melocík (hotel Pančava, Semeteš (U Cipára), a v hoteli Husárik (pri Čadci). Trasa sa upravuje väčšinou v piatok, preto tento deň je pre túry najvhodnejší. Magistrála ponúka možnosti prístupových trás z obcí a tiež ciest, kde sa dá dostať autom.

Národné prírodné rezervácie: Veľký Javorník (13,95 ha, Čadca, 1967) Najvyšší vrch Javorníkov (1 071 m) s prirodzenými spoločenstvami jedľových bučín so smrekom na severných svahoch s pralesovým charakterom. Smerom k vrcholu prales prechádza do lúčnych enkláv.Je najstaršou prírodnou rezerváciou na Kysuciach.

Použitá literatúra pri charakteristike chránených území: Lacika, J.: Chránené krajinné oblasti. 1.vyd. Bratislava : Dajama, 2009. 128 s. ISBN 978-80-89226-29-0