Dolný Kubín

Mesto pod Chočom, aj tak sa hovorí Dolnému Kubínu (470 m.n.m), ktorý leží na severe Slovenska v Žilinskom kraji a je kultúrnym a hospodárskym centrom regiónu Orava. Mesto má 20-tisíc obyvateľov a svojou polohou v údolí pohoria Malej Fatry, Chočských vrchov a Oravskej Magury je ideálnym miestom pre turistov, cykloturistov, lyžiarov a obdivovateľov krásnej prírody. Nezabudnime spomenúť, že Dolný Kubín a jeho okolie bolo rodiskom významných slovenských básnikov, spisovateľov, jazykovedcov, národných buditeľov, hudobníkov či výtvarníkov.

História mesta

Archeologické nálezy dokazujú, že územie mesta bolo osídlené už dávno. Najviac nálezov pochádza z mladšej doby bronzovej. Na kopci Trniny (793 m.n.m), nad mestom, sa nachádzalo opevnené sídlisko púchovskej kultúry, kde sa našli zlaté a strieborné barbarské mince. Kubín sa po prvýkrát spomína v listine z roku 1325. V 15. a 16.storočí tvorilo toto územie len niekoľko usadlostí a obyvatelia mali status večne poddaných. Zmena prišla až v roku 1632, keď hlavný správca panstva Gašpar Illésházy oslobodil tunajší ľud od vykonávania robotných povinností a povýšil ich na mešťanov.

V tomto roku bol Dolný Kubín povýšený na mestečko a o rok na to získal od kráľa Ferdinanda II. právo na štyri jarmoky ročne. Do mesta posielali oravskí hradní páni predovšetkým svojich úradníkov či remeselníkov. Tak je dokázaná úzka spätosť Oravského hradu s mestom. S rokom 1683 sa stalo sídlom Oravskej župy. So 17. storočím sa viažu aj historické zápisy o výbornom mestskom pive a víne. Tvár Kubína sa zmenila po veľkom požiari v roku 1834, keď sa začalo s výraznou prestavbou. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom –pasením dobytka, predajom mliečnych a pekárskych výrobkov, liehu a ľanu. Prítomní tu bol aj cech obuvníkov a krajčírov. Vďaka množstvu remeselníkov, miestnej píle, železiarskym podnikom, mlynom, farbiarňou a tlačiarňou, bankami a obchodnou školou, sa z Dolného Kubína postupné stávalo významné mesto slovenského národného života.

Pamätihodnosti Dolného Kubína

Vývoj mesta odzrkadľujú aj kultúrne pamiatky. K najstarším patrí kostol sv. Kataríny Alexandrijskej s gotickým múrom a vežou zo 14.storočia. Vo vnútri kostola sa nachádza neskorogotický krídlový oltár zo 16.storočia a taktiež renesančný epitaf rodiny Zmeškalovcov, s ktorou sú úzkou späté dejiny mesta a okolia, ako aj Oravského hradu. Klenotom centra mesta je urbanistická stredoveká pamiatka, Hviezdoslavovo námestie, ktorá je výsledkom vyše dvestoročného budovania. Námestie tvorí viacero barokových a renesančných meštianskych domov. Pozornosť treba upriamiť na Župný dom zo 17.storočia (bývalé sídlo Oravskej stolice). Na budove v barokovom a neobarokovom slohu si môžete všimnúť erb Oravy z 18. storočia, ten je však aktuálny dodnes. V strede erbu je medveď medzi dvoma smrekmi, pod ktorým preteká rieka Orava. Župný dom je dnes sídlom Oravskej galérie, ktorá ponúka množstvo zaujímavých expozícií od domácich a iných umelcov z celého Slovenska a zahraničia. Za návštevu určite stojí stála expozícia oravského rezbára z Babína Štefana Siváňa.

Hviezdoslavovo námestie

Župný dom – Oravská galéria

Hviezdoslavovo mesto a jeho literárne múzeum

Vedľa Župného domu – Oravskej galérie (na obrázku vyššie) stojí evanjelický kostol z roku 1893, do ktorého chodil významný básnik Pavol Országh Hviezdoslav. Oproti kostolu je budova domu, kde básnik pracoval a istý čas býval. Koniec námestia patrí soche Hviezdoslava, za ktorou nájdeme Literárne múzeum P.O. Hviezdoslava s Čaplovičovou knižnicou. Múzeum so svojou expozíciou dokonale predstaví návštevníkom život literárneho velikána od jeho narodenia až po smrť. Čaplovičova knižnica patrí k najvzácnejším historickým vedeckým knižniciam na Slovensku. Nachádza sa tu 90 670 kníh, medzi ktorými nachádzame vzácne diela slovenskej, európskej i svetovej knižnej kultúry. Najstaršia prvotlač pochádza z roku 1467. Knihy po celý svoj život zbieral Vavrinec Čaplovič rodák z neďalekej Jasenovej. Zozbieral spolu až 20 000 kníh, ktoré neskôr daroval Oravskej stolici.

Evanjelický kostol na Hviezdoslavovom námestí.

Vedľa budovy knižnice a múzea stojí bývala židovská synagóga. Oproti je Gymnázium P.O.Hviezdoslava Dolný Kubín. Pri otvorení gymnáziu v roku 1919 bol prítomný samotný Hviezdoslav. Pri gymnáziu je budova mestského úradu, postavená v roku 1888 ako peňažný ústav. Niekoľko metrov od námestia sa nachádza aj pamätná tabuľa Janka Matúšku, autora súčasnej slovenskej hymny, ktorá pripomína miesto, na ktorom stál rodný dom jedného z najoddanejších štúrovcov. Na druhom konci námestia (v blízkosti kostola sv. Kataríny Alexandrijskej) stojí ďalší rodný dom známeho novinára, publicistu a spisovateľa Tea Herkeľa Florina – zakladateľa recitátorskej súťaže Hviezdoslavov Kubín.
Zo sakrálnych pamiatok treba spomenúť historický cintorín na Aleji slobody, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie cintoríny na Slovensku. Sú tu hroby: P.O.Hviezdoslava, Janka Matúšku, Samuela Nováka. Ladislava Nadaši Jégeho a pod.

Pomník velikána na historickom cintoríne.

Drevenice, drevené zvonice v meste? V Dolnom Kubíne ich nájdete.

V roku 1949 sa k Dolnému Kubínu pripojili priľahlé dedinky Beňová Lehota, Mokraď, Medzihradné, Kňažia, Malý a Veľký Bysterec, Srňacie a Záskalie. V Mokradi sa nachádza renesančný kaštieľ z prvej polovice 17. storočia. V Srňacom a Záskalí sú dodnes prítomné prvky ľudovej kultúry – drevenice, drevené zvonice, sypáreň. Tieto mestské časti sú blízko Dolného Kubína a sú výborným cieľom pre pešiu a cykloturistiku.

Zaujímavosti v meste - kolonádový most a lipa sútokov sveta

Na atraktívne miesta je Dolný Kubín a jeho okolie bohaté. Spomeňme drevený kolonádový most, ktorý spája ponad rieku Orava, Staré mesto so sídliskom Bysterec. Pri drevenom moste sa nachádza park Martina Kukučína, kde je voliéra s pávmi. Na námestí SNP (sídlisko Bysterec) nájdete zaujímavé hodiny a zistiť na nich aký je práve čas, si vyžiada poriadne úsilie.

Lipa sútokov sveta je nadčasovou atrakciou pri mestskom úrade, poliata už bola vodou z rôznych potokov, riek a morí z celého sveta. Priniesť kúsok vášho domova do Dolného Kubína môžete aj vy, ak ju polejete vodou z rieky čí potoka, kde bývate. Ak splníte všetky stanovené podmienky, ktoré sú vypísané na internetovej stránke úradu, polievanie prebehne slávnostne a dostanete aj certifikát.

Množstvo možností, kde stráviť čas v okolí

Zo športových atrakcií mesta dominuje moderný aquapark – Aquarelax s plaveckým bazénom, vodným svetom a saunou. Necelých 6 km od Dolného Kubína sa nachádza jedno z najlepších a najväčších lyžiarskych stredísk na Slovensku a Orave –Ski Kubínska hoľa. V letných mesiacoch si tu na svoje prídu horskí či downhilloví cyklisti, pre ktorých sú tu vybudované trate. Desať kilometrov od centra v Oravskom Podzámku sa nad riekou týči náš najnavštevovanejší hrad na Slovensku – Oravský hrad. Blízko Dolného Kubína, v obciach Leštiny a Istebné, sú artikulárne drevené kostoly, zaradené do národných kultúrnych pamiatok. V letných mesiacoch je možný splav rieky Orava plťami, alebo prenajatými člnmi. Zaujímavá je aj návšteva tradičného oravského salaša či tradičných rezbárov fujár, koncoviek, pastierskych píšťal a obrazov s ľudovými motívmi.

Pešia a cykloturistika

Poloha mesta vytvára nespočetné možnosti na pešiu, cyklistickú či autoturistiku. Každý si príde na svoje, od rodiny s deťmi, až po náročnejších turistov a horolezcov.

Trasa č.1: Už v samotnom centre je prechádzková trasa areál Kuzmínovo (bývalé lyžiarske stredisko), kde vyasfaltovaná a osvetlená cesta vedie ku Chate Kuzímonovo, odkiaľ je výhľad na rieku Orava, mestskú časť Mokraď, Záskalie a na sídlisko Bysterec. Počas stúpania aj Staré mesto a sídlisko Brezovec. Kto chce vidieť viac, musí vyjsť na vrchol Kuzmínovo (670 m.n.m). Trasa je určená aj pre cyklistov. Pod Kuzmínovom je vybudovaná a označená trasa pre cyklistov a korčuliarov popri rieke Orava. Cyklisti, bežci a korčuliari môžu využiť aj dlhšiu alternatívu, a to cestu do obce Oravská Poruba, alebo do kempového strediska Tília Camp Gäceľ. Trasa ponúka prekrásne scenérie Malej Fatry, Veľkého Choča. Pri zástavke na Gäceli sa nezabudnite prejsť Gäceľským parkom.

Trasa č.2: Nenáročný výlet vedie priamo z centra na Vyšnokubínske skaly (814 m.n. m.) – Ostrú aj Tupú. Boli tu archeologicky nájdené nálezy usadlosti. Z týchto skál písal svoje diela Martin Kukučín a vraj tu chcel byť aj pochovaný P.O. Hviezdoslav. Niet divu, je z nich prekrásny výhľad na Veľký Choč s Chočskými vrchmi, ktoré máte priamo pred sebou, na Malú Fatru, Oravskú Maguru, Západné Tatry-Roháče a predovšetkým na mesto Dolný Kubín.

Trasa č.3:Ďalšou alternatívou pre turistiku je značená trasa (červená značka) na vrch Brezovec (700 m.n.m.) nad rovnomenným sídliskom. Cesta začína pri vlakovej stanici v Dolnom Kubíne. Z vrchu je výhľad na mesto, Malú Fatru a Oravskú Maguru. Odporúča sa pokračovať k pamätníku sv.Vendelína, pri ktorom je pochovaný maďarský vojak z 2.sv. vojny. Je tu panoramatický výhľad s dominantným Chočom, Roháčmi, Oravskou Magurou, Ostrou skalou a Malou Fatrou. Z tejto trasy, ktorá vedie až do Roháčov, môžete zísť po poľnej ceste do mestskej časti Srňacie, kde sa nachádzajú prvky dolnooravskej ľudovej kultúry. Drevenice, sýpky a zvonica. Vrátiť sa môžete po asfaltovej ceste cez mestskú časť Medzihradné do centra Dolného Kubína.

Turistických trás a možností ich kombinovania je v okolí Dolného Kubína požehnane. Spomenúť však treba trasy na vrch Minčol (1394 m.n.) na Kubínskej holi z dvoch mestských častí, a to Záskalie, alebo Beňová Lehota a nenáročnú trasu na Trniny nad mestom.

Autor: Jozef Gruchalák

Chcete pomôcť cestovnému ruchu v svojom regióne? Pošlite svoje fotky a zážitky ako tento autor na admin@spoznaj.eu. Radi ich zverejníme!